Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XXI.

Došli sme do obchodného centra. Bolo tak obrovské. A je tu strašne veľa ľudí.

Jungkook z batoha vytiahol čiernu šiltovku, čierne rúško a slnečné okuliare. Všetko si to dal na seba a pozrel sa na mňa.

,,Prečo to máš na sebe?", spýtal som sa nechápavo. Jungkook sa nad tým zasmial.

,,Zlatíčko moje milované. Som jeden z najznámejších mafiánov sveta. Každý vie, ako vyzerám. Nemôžem len tak napochodovať do obchodu a prechádzať sa tam, akoby som vôbec neexistoval. Bol by som všetkým na očiach a ty by si bol tiež zatknutý. To riskovať nebudem", prehlásil a ruku mi poločil na moje líce, ktoré nežne pohladil.

Prikývol som a následne vystúpil z auta. Kookie po mne čin zopakoval.

Následne sme sa obaja rozišli do obchodu. Hneď sme aj vyhľadali obchod s plaveckými potrebami.

Po jeho nájdení sme sa tam pobrali. Vyhľadali sme pánske plavky. Tam som si vybral plavky, ktoré mi boli presne.

Po vybratí som sa z Kookiem pobral ku pokladni, kde sme sa ich chystali zaplatiť.

Pri pokladni som sa zadíval na slečnu za pokladňou. Mohla by byť v mojom veku a možno o trochu staršia. V tváry mi bola veľmi povedomá, ale neviem si spomenúť, koho mi pripomýna.

Slečna sa na mňa pozrela a vyvalila oči. Nad tým som sa trochu pozastavil.

,,Yoongi, si to ty?", odkiaľ ma do čerta pozná?
,,Prepáčte, ale mi sa poznáme?", nadvyhol som obočie. Dúfam, že si ma len z niekym pomýlila. Ale to by nevedela moje meno.

,,Jasné, že sa poznáme Yoongi. Ja som Lisa", usmiala sa na mňa. Lisa, Lisa, Lisa.....

,,Fajn, ale neviem prečo by som sa mal s tebou rozprávať, ako keď sme boli deti. Zradila si ma a ja som upadol kvôli tomu do depresie", ublížené som sa na ňu pozrel.

Lisa bola moja kamarátka z detstva. Boli sme najlepší kamaráti a hovorili si všetko. No raz som jej povedal, moje obavi, úchylky a aj to, že som gay. Ona to z neznámeho dvôvodu použila proti mne a celá škola ma za to začala šikanovať a vysmievať sa. Znenávidel som ju a od vtedy som sa snažil ľuďom vyhývať a netvoriť si nové kamarátstva.

,,Yoongi, odpusti mi to. Bola som donútená. Nechcela som ti ublížiť", povedala to tak nežne a previnilo.

Cítil som ako sa mi do očí hrnú slzy. Otočil som sa k Kookovi a objal ho okolo pásu. Slzy sa mi hneď spustili po tvári.

Kookie mi objatie opätoval a upokojujúco mi hladkal chrbátik. Následne dal bozk do vlasov.

,,Neviem kto si a je mi to úprimne jedno. Nablokuj to a priprav sa na potupu", prehrásil Kook hrubým a chladným hlasom.

Neviem, ako vizerala Lisina tvár, ale urobila presne to, čo povedal môj zajačik.

Netrvalo dlho a my sme odyšli z toho obchodu. Jungkookie ma držal za ruku a druhou zovieral mobil pri uchu, do ktorého telefonoval.

,,Čo si vybavoval?", spýtal som sa hneď ako skončil hovor. ,,Povedal som, že každý, kto ti ublíži bude trpieť. Pre tú Lisu či koho si niekto príde. Vezmú ju do domu a tam na nás počká", prehlásil a rukou, ktorou mi držal ruku, obmotal okolo môjho pásu. Následne si ma pritiahol bližšie k telu.

Nenamietal som. Iba som sa usmial a nechal sa ním viesť. Takto sa mi to páči.

V aute sme si sadli vedľa seba. Jungkook za volán a ja vedľa neho. Kookie si následne dal dole šiltovku, rúško a aj okuliare.

Hneď ako to odložil, posadil som sa mu na nohy. Kook bol zo začiatku zaskočený, no potom mi ruky dal na môj zadok.

,,Čo tak zhurta?", usmial sa na mňa. ,,Povedal si, že ťa ľudia nesmú spoznať", úsmev som mu opätoval. Hneď na to som sa mu prilepil na pery a začal ho bozkávať. Bozky mi samozrejme opätoval.

Prsty som mu vplietol do vlasov a jemne za ne zaťahal. Kookie mi spokojne vydýchol do pier.

Po tomto čine mi Kook skúsol spodnú peru. Zľakol som sa a odiahol sa od jeho pier. Vydesene som sa naň pozrel.

,,Otvor svoju pusinku. Len o to mi ide. Nič viac, sľubujem", na to som iba prikývol. Hneď na to sa mi opäť prilepil na pery.

Bozk som mu opätoval a hneď aj pootvoril ústa. Kookie mi na to vkĺzol jazýčkom do úst.

Začal mi ním preskúmavať celý priestor úst. Hneď ako všetko preskúmal, začal si preplietať svoj jazýček s tým mojím. Neskúsený som sa snažil zopakovať jeho pohyby.

,,Mal si už niekedy lízatko?", spýtal sa ma hneď ako sme sa od seba odtrhli. No vlastne on sa od mňa odtrhol v momente, kedy sme si začali preplietať jazyky.

,,Mal. Prečo?", naklonil som hlavu trochu na bok. ,,To isté rob z mojím jazykom. Cmúľaj ho, dobre?", na to som mu len súhlasne prikývol.

Opäť som sa mu prilepil na pery. Kookie povystrčil jazýček a ja som ho začal cmúľať, presne ako lízatko.

Odpoveďou mi boli Kookieho spokojné výdychy a úsmev. To mi dalo odvahu a pokračoval som vo svojej práci. Len dúfam, že to robím dobre.

Po chvíli sme sa od seba odtiahli a zahľadeli sme sa jeden druhému do očí.

,,Mám ja ale šikovnú mačičku", usmial sa a pohladil ma po tvári. ,,A ja mám pekného a starostilivého zajačika", úsmev som mu opätoval a viac sa oprel o jeho ruky.

,,Zlatíčko, povieš mi, čo ti urobila?", spýtal sa ma nežne a so strachom v hlase. Na odpoveď som mu nesmelo prikývol.

,,Keď sme boli deti, hovorili sme si všetko. No a ja som sa jej raz otvorené zveril. Povedal som jej, že sa bojím mafii a že je to jediný dvôvod, pri čom sa schovávam a plačem. Tiež som jej povedal o svojích úchylkách. Ukončil som to tým, že som sa jej priznal o tom, že som gay. Ona to z neznámeho dvôvodu povedala celej škole a tá ma za to šikanovala. Oddelil som sa od ľudí a uzavrel sa do seba. To bol aj začiatok toho, že som spadol do depresie", dokončil som svoj monológ a oprel sa o Kookovu hruď. On ma objal okolo pásu a nežne ma hladkal po chrbátiku.

,,To je mi ľúto mačička. Mám však na teba jednú otázku", na to som len prikývol. ,,Povedal by si mi o aké úchylky sa jedná?", nad tým som sčervenal. Hambým sa za to.

Nádych.......

Výdych.......

,,Keď som bol menší, rád som si obliekal sukne a nadkolinky. Počas búrky som spal v posteli obklopený plyšiakmi a dudlíkom v puse. Lepšie sa mi tak spalo. Takto som fungoval až kým sme nespadli do finančnej krízi", začal som kresliť obrazce na Kookovu hruď a brucho.

,,To je tak úchvatné. Ak by si sa tak cítil lepšie, tak ti nejaké sukne a nadkolienky kúpim", svoj pohľad som vystrelil k tomu jeho. Len sa na mňa nevinne usmieval.

,,Aj dudlík?", na to mi prikývol. Je pravda, že som na to pristarí, ale cítim sa tak lepšie. Je pravda, že už som na sebe sukňu dlho nemal, ale tak čo. Možno by som sa tak opäť cítil ako pred rokmi. Bez starosti, bez depresie, bez všetkého zlého.

,,Ďakujem Kookie", objal som ho okolo krku. ,,To nestojí za reč", objatie mi opätoval len jednou rukou. Tú druhu mi položil na zadok a začal stláčať. Slastne som po tichu vzdychal Kookovi do ucha.

Práve som si uvedomil, že som sa doň zamiloval. A poviem mu to. Dnes večer.