Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

XXXI.

Spoločne s Kookieho sponzormi sme sa rozprávali ešte nejakú dobu. Boli fakt milí a priateľský. Očividne sme si dobre sadli.

Následne sa chalani pobrali za zvyškom ľudí, ktorý sa buď zabávali, jedli alebo tancovali. Musím povedať, že všetci vyzerajú šťastný, aj keď je tu s veľkou pravdepodobnosťou veľa mafiánov.

,,Čo ťa prinútilo sa tak prekrásne usmieval?", zašepkal mi do ucha a následne mi pohladil ploché bruško. Usmial som sa a chutil jeho ruku, ktorá bola o niečo väčšia.

,,Len to, že sú tu všetci šťastný, vrátane mňa. Je to tak dokonalé", prehlásil som a hlavu som otočil jeho smerom. Hneď na to sme sa jeden druhému prilepili na pery.

,,Najvyšší čas si ísť po prvý krát zatancovať. Je neslušne, aby sa manželský pár nezúčastnil na tancovačke", prehlásil a postavil sa vedľa gauču. Následne ku mne natiahol ruku, ktorú som bez váhania prijal.

Hneď ako sme vstúpili na parket, hudba stíchla a ľudia na vôkol sa zoskupili okolo nás. My sme sa hneď na to dali do tanečnej polohy a začali tancovať. (Dúfam, že sa môjmu vysvetleniu dá porozumieť. Ak nie tak sa ospravedlňujem).

Takto sme strávili celý zvyšok dňa. Smiali sme sa, rozprávali sme sa, jedli sme a tancovi. Spoznal som viac ľudí a zistil som, že aj keď sú mafiáni, vedia byť milí a pozorný.

Konečne som sa cítil byť milovaný. Konečne som mal pocit, že niekomu na mne záleží. Normálne začínam ľutovať, že som sa mafiánov bál. Veď vlastne na nich nieje skoro nič strašné.

Keď bolo niečo okolo 20:00, oslava sa začala ukončovať. Hostia sa s nami rozlúčili a odyšli domov. Hneď po nich som sa rozlúčil aj s mojími rodičmi, ktorých odvezie bezpečne Jimin. Som mu za to vďačný.

Jungkookie sa tiež slušne rozlúčil s mojími rodičmi. Musím povedať, že už na nich nebol tak chladný ako na začiatku. Asi si zobral moje pocity k srdcu.

Pred tým ako naši odyšli, podal im Kookie nejaké papiere. Asi sa jedná o to nepriestrelné aliby. Týmto mi ukazuje, ako mu na mne záleží.

Hneď po mojich rodičoch odyšiel aj Kookov otec. Len sa pozdravil, mňa prepálil pohľadom a odyšiel. Bol celkom strašidelný a očividne mi tým pohľadom niečo naznačoval, ale neviem čo. Popravde, je mi to jedno. Teraz mám Kookieho a to je všetko čo potrebujem.

,,Kookie. Pôjdeme už domov?", spýtal som sa, keď sme v miestnosti ostali sami. On sa na mňa otočil a súševom prikývol. Úsmev som mu samozrejme opätoval.

Následne sme sa ruka v ruke rozišli z bodovi. Samozrejme sme vyšli zadným vchodom, aby nás nikto neuvidel.

Tam nás už čakala čierna audina. Hneď sme si do nej sadli. Ja na miesto spolujazdca a Kookie za volant. Následne zaštartoval a mi sme vyrazili smer domov.

Nešli sme rovnakou cestou, akou sme sem prišli. Očividne ideme do nového domu, ktorý mi Kookie sľúbil. Očividne vie dodržať svoje slovo. A to sa u mňa neuveriteľne cení.

,,Kookie?", prehlásil som po nejakom čase cestu, ktorú sme pretrvali v tichosti. Kookie mi venoval rýchli pohľad a pokýval aby som pokračoval vo svojej myšlienke.

,,Chce sa mi spať", posťažoval som si a pozrel sa naň unavených očami. Neviem ako som to mohol vydražať tak dlho. Už by som najradšej išiel spať aspoň do ďalšieho obeda.

,,Kľudne si pospinkaj. Pôjdeme ešte asi dve hodiny. Ak chceš môžeš ísť aj do zadu", na to som iba prikývol a začal som sa šplhať dozadu. Kookie trochu spomalil, aby som si nikam neublížil.