Married to mafia ⇢ⓎⓄⓄⓃⓀⓄⓄⓀ⇠✔︎

LXI.

Nasledujúce ráno som sa zobudil na príjemný pocit. Takto som sa už päť mesiacov nezobudil. Vždy ma zobudila bolesť a rôzne kŕče. Nechýbalo mi toto zobúdza je sa no čo už.

,,Dobré ránko Yoonie", usmial sa na mňa Kookie hneď ako som sa zobudil. Úsmev s pozdravom som mu hneď aj oplatil a postavil som sa. Žeby sa moji krpci vyčerpali a tak ma nechajú spokojne vydýchnuť.

Nejakým spôsobom som sa dostal ku šatníku, kde som na seba hodil tepláky a Kookieho tričko. Veď ako inak nie?

Kookie už bol v kuchyni a začal pripravoovať jedlo na večer. Schody musím teraz zdolať sám, no nejak by som to aj mohol zvládnuť. Veď už nemám až také bolesti.

Akonáhle som sa dotrepal do obývačky, domom sa rozvučal zvonček. Hneď som si to namieril ku vchodovým dverám, ktoré som následne aj otvoril.

,,Mami, oci?", vydýchol som prekvapene, na čo sa moji rodičia len zasmiali a opatrne ma objali. Samozrejme som im objatie opätoval. Dosť ma prekvapila ich návšteva a hlavne to, že oni nevedia, kde máme dom.

Bez ďalšieho čakania som ich pustil do domu. S úsmevom vošli a rovno sa vyzuli, zložili kabáty. Ani som si nevšimol, že opäť začalo snežiť. (keď už u nás nebude snežiť, tak aspoň niekde)

,,Čo tu robíte a hlavne ako ste našli, kde bývame?", spýtal som sa hneď ako sme prišli bližšie ku kuchyne. Rodičia sa len zasmiali a ukázali na Jungkooka.

,,Veselé Vianoce Yoonie. Hneď z rána darček odo mňa", usmial sa na mňa, na čo ku mne podyšiel a objal okolo pásu. Hneď sa mi oči rozžiarili, objal som ho okolo krku a hneď sa mu aj prilepil na pery. Bozk mi hneď aj opätoval.

,,Ďakujem láska", zamumlal som mu do pier. Hneď mi daroval detskú pusu na pery a popohnal ma do kuchyne. Za nami sa pobrali aj moji rodičia.

,,Včera večer nám Jungkook volal, či by sme nemohli prísť už takto ráno. Nemali sme s tým problém. Takže sme sa ešte dohodli, Jungkook nám dal adresu a teraz sme tu", usmial sa na mňa otec, na čo som mu úsmev opätoval.

,,Tieto Vianoce budú tie najlepšie", nemohol som si pomôcť a musel som to proste povedať. Veď mám aj pravdu. Vianoce ztrávym zo svojím mužom, synom, rodičmi, Kookieho otcom a kamarátmi. To je proste to, čo som si prial.

,,Ak by vám to nevadilo, mohli by ste postrážiť TaoMina? S Yoongiem musíme ísť na kontrolu", prehlásil Kookie trochu previnilo. Obaja sme vedeli, že sa ich to budeme musieť spýtať. A keď nie, tak aspoň chalanov. TaoMin je v tomto obdobý ako neriadená strela a tak naň treba dávať pozor.

,,Ale jasne že ho postrážime", usmiala sa na nás mamina. Bolo vidieť, že sa na svojho vnuka teší. Aby nie keď ho druhýkrát uvidí. Čo som to za syna?

,,Dobré ráno", spomeň vlka a vlk za humnom. Presne v ten moment do kuchyne priletel TaoMin. Ako som povedal. Má viac energie ako slnko ma zahrievanie Zeme.

Hneď mu pohľad padol na mojich rodičov, na čo si ich prešiel pohľadom. Nepovedali sme mu, že na Vianoce sa stretne zo svojími starými rodičmi. Takže sa mu ani tak veľmi nečudujem.

,,Dobré ráno TaoMin. Poď sem", usmial som sa naň trochu nervózne a ukázal som na stoličku vedľa seba. Trochu prekvapene a nechápavo tak učinil. Musíme mu to teraz povedať, inak asi už nikdy. No ja na to nemám odvahu.

Kookie ku mne podyšiel a chytil mi moju ruku. Hneď ju začal aj hladiť po jej chrbte. Usmial som sa a venoval mu pohľad, v ktorom som ho žiadal o pomoc.

,,TaoMin, toto sú tvoji starý rodičia", vychŕlil to naň. Takto som si to nepredstavoval no ale tak čo teraz. Už je to vonku. Nemusíme sa teraz obávať ničoho. Že?

,,Tak.....to......je.......úžasné!", vypískol a začal okolo nás poskakovať. Nad tým sme sa len zasmiali a pozorovali ho. Takto nadšeného som ho už dlho nevidel.

,,Takže ti nebude vediť, ak tu nejakú hodinku s nimi pobudneš", povedal som, na čo začal zbesilo kývať hlavou v zápor. Len nech si neublíži.

,,Hlavne opatrne s tou hlavou inak dostaneš kŕč a poviem ti, nie je to nič príjemné", hneď po otcovej poznámke prestal TaoMin kývať hlavou a nevinne sa na nás usmial. Akože vážne. Jeho bude počúvať na slovo?

Chvíľu sme sa ešte rozprávali, na čo Kookie vybehol pre potrebné veci. TaoMinovi niečo zašepkal ale všetci dobre vieme, o čo išlo. Nejak som sa k tomu nevyjadroval a pobral som sa do predsiene.

Tam som si obliekol niečo na seba a musel už len čakať. Jak ja neznášam toto obdobie. Som odkázaný na Kookieho pomoc. Nechcem ho stále len obťažovať, aj keď si to nikdy neprizná.

Akonáhle prišiel Kookie, pomohol mi sa obuť a následne s rozlúčením sme sa bobrali smerom k autu. Hneď som si doň aj sadol a spokojne vydýchol. To je ale zima.

,,Čo sa tak usmievaš", preťal Kookie ticho medzi nami. Odkedy sme vyrazili z domu sa len usmievam. Mám len teraz dobrú náladu.

,,Len sa nemôžem dočkať, kedy tu budú všetci a my spoločne prežijeme sviatky", usmial som sa a viac sa uvelebil v sedadle. Kookie na to len z uchechtnutím prikývol a ďalej pokračoval v ceste.

Po asi hodine rôznych obchádzok sme sa dostali do nemocnice, do ktorej sme hneď aj vošli. Následne sme si to priamou cestou namierili ku našému doktorovi.

Po chvíli čakania nás pustil dnu a ja už som si to automaticky mieril ku lehátku. Kebyže som sa mal posadiť a potom sa presunúť na lehátko, asi by ma nehlo.

,,Takže, ako sa zatiaľ cítite?", spýtal sa ma doktor hneď ako ku mne prišiel. Hneď mi aj namazal bruško. Následne mi hneď aj priložil ten monitor na bruško a začal sa pozerať na snímky.

,,Celkom fajn. No je to omnoho viac bolestivejšie ako z TaoMinom", na to mi len s úsmevom prikývol a ďalej sa pozeral na snímku.

,,Deti sú vyvinuté. Týmto tempom by ste mohli rodiť už o týždeň, možno aj skôr", usmial sa na mňa, na čo som sa naň len prekvapene pozeral.

Už za chvíľu môžem rodiť?