Dcéra noci

Kapitola 41

„Konečne sa mi podarilo vypratať pre teba nejakú izbu," povedal Lucius.

Otvoril dvere dokorán a vpustil Leah do poslednej voľnej miestnosti na poschodí. Bol to úzky priestor s malým okienkom a drevenými parketami, ktoré pri každom kroku hlasno vŕzgali. Leah nerozumela, na ktorú časť izby bolo možné aplikovať slovo „vyprataná". Takmer celá bola stále zahádzaná príšerným nábytkom. Leah zazrela množstvo skriniek a poličiek, ale v rohu bol aj stôl a stará kovová posteľ, ktorá možno bude použiteľná.

„Predpokladám, že ten starý nábytok nebudeš používať."

Bolo jasné, že túto miestnosť používal ako skladisko pre všetok bordel, ktorý nemal kam napchať. Bolo tam totiž aj obrovské množstvo krabíc, ktoré boli prelepené lepiacou páskou a naukladané v niekoľkých vysokých vežiach.

„Tie veci tu nechali ešte majitelia," odvetil. „Keby som mal zakaždým so sebou nosiť také množstvo harabúrd, sťahovalo by sa mi len ťažko."

Pozrela na neho. Do ich školy nastúpil len pred niekoľkými mesiacmi. Znova pozabudla nato, že nie je odtiaľto.

„Budeš sa zase sťahovať?"

„Skôr či neskôr áno," mykol plecami. „Neoplatí sa mi pridlho zostávať na jednom mieste, pokiaľ si nezačneme s ostatnými lovcami deliť teritóriá."

Znamenalo to, že bude musieť ísť s ním. Nepočítala s tým. Bola jedna vec vymazať pamäť otcovi a Cedricovi, no po celý ten čas sa utešovala tým, že ich bude pozorovať z diaľky a keby sa malo niečo stať, zachráni ich. Možnosť, že s Luciusom odíde do úplne iného mesta, alebo dokonca krajiny, ju vyvádzala z miery.

„Predpokladal som, že odpravím toho démona, ktorý ťa prenasleduje a odídem. Lenže situácia sa skomplikovala. Teraz si tu a to znamená starosť navyše."

„Nemusel si ma zobrať," prekrížila si ruky na prsiach.

„Samozrejme, že musel. Nemôžem dopustiť, aby si padla do rúk niekomu nevhodnému. No stále sme nevyriešili jeden problém."

„A ten je?"

„Netuším, ako ukryjeme tvoju existenciu. Ideálne by bolo nechať ťa v tomto dome, no z dlhodobého hľadiska to nie je žiadne riešenie. Ak sa s tebou začnem ukazovať v našich kruhoch, skôr či neskôr niekto odhalí, kým si v skutočnosti. Ale ak ťa budem skrývať, bude to omnoho podozrivejšie."

„Nemôžeme skrátka zapečatiť moju démonickú časť a urobiť zo mňa znova človeka?" nadhodila naoko ledabolo, ale on rozoznal skrytú nádej v jej hlase.

„O tomto sme sa už bavili, Leah. Tvoja pečať sa nalomila krvavým splnom. Raum ju počas vášho stretnutia zrušil nadobro."

„Tak to spravme ináč. Nemôžeš sa jednoducho tváriť, že si nepoznal moju pravú identitu?"

„To mi nikdy nikto z nich neuverí. Nato som príliš dobrý v tejto brandži," povedal.

Horenos, pomyslela si Leah.

„A navyše, mnoho z nich ma považuje za silného súpera, určite budú radi, keď nájdu príležitosť pridať ma na čiernu listinu lovcov odmien."

„Myslela som si, že ste jeden tím. Čakala som, že démoni budú vašimi úhlavnými nepriateľmi."

„Tu nikto nie je tímovým hráčom."

Leah sa zamračila.

„Kedysi to tak bolo. Situácia sa však zmenila. Povedzme, že práce už niekoľko rokov postupne ubúda. Momentálne väčšina z nich vezme džob a je jedno, či musia zabiť démona, alebo im dá démon zabiť človeka."