Dcéra noci

Kapitola 55

„Vedela som, že si to nemohla po celý čas predstierať," zaškerila sa Maine. Jej ľudská schránka začala pomaly opadávať a Leah si uvedomila, že to bol pavučinový kokón vyformovaný do postavy dospelej Romaine. „Čo ma napokon prezradilo?"

„Boli len dve možnosti," zhodila zo seba Leah zakrvavený kabát a potom lepkavými rukami znova pevne zovrela Jas. „Pri hrobe mojej mamy môže čakať iba skutočná Romaine, alebo démon, ktorý pozná moju minulosť a prenasledoval ma."

„Takže si len zvolila jednu možnosť z dvoch?"

Nechaj mŕtvych umrieť.

„Pokiaľ Romaine skutočne žije a odpustila mi, nevidím žiadny dôvod, prečo by za mnou nemohla prísť už skôr."

Áno, to bolo ono. Zrazu to bolo úplne jasné a Leah nechápala, ako jej to po celý ten čas nemohlo napadnúť. Boli s Maine najlepšie kamarátky. A najlepšie kamarátky si predsa odpúšťajú.

Pred Leah sa teraz týčil obrovský pavúk. Z miesta, kde však mal mať hlavu, nahor vyrastala ženská hruď s ľudskou hlavou a dlhými vlasmi. Okrem svojich dvoch ľudských očí mala nad koreňom nosa ďalší pár.

„Po celý ten čas, som sa bála, že si buď ozajstná Romaine, alebo nebezpečný démon."

Ale ani jedna táto možnosť nebola správna. Lucius jej povedal, že iba mocný démon, alebo démon vzniknutý z človeka, mohol na seba vziať ľudskú podobu. Ona sa nedokázala premeniť, svoju ľudskú formu vytvárala tým, že sa zavrela do stvrdnutej pavučiny. Nebola silným démonom.

„Lucius!" skríkla Leah.

Vedel, čo chce. Jeho pery sa roztiahli do úsmevu: „Nocte."

Uprostred temnoty po špinavej hladine prešla Rauni. Pozrela sa Leah do očí a jej odporné tretie oko na čele sa zúžilo.

„Teraz som ti dobrá, však?" opýtala sa jej.

„Na tom nezáleží," odvetila Leah. „Pretože si v mojom vnútri a ja rozhodnem, či ťa vypustím na povrch, alebo nie."

„Fajn," vzdychla Rauni a na moment sklopila zrak. Prešla popri Leah, no po niekoľkých krokoch sa zastavila a znova na ňu pozrela. „Raz príde čas, keď budeš svoje rozhodnutia ľutovať."

„Keď ten čas príde," obrátila sa k nej Leah, „vtedy Lucius dodrží svoj sľub a obe naraz umrieme."

Rauni rozprestrela svoje čierne krídla. Zdali sa omnoho majestátnejšie, než predtým.

Leah vykríkla, keď jej pečať zablikala. Celým jej telom sa preliali vlny ohňa, blúzka na chrbte sa pretrhla a jej z lopatiek vyrašili obrovské krídla. Pocítila, ako sa jej oko na čele roztvorilo a ako sa jej vyzuli čižmy, keď sa jej nohy premenili na vtáčie pazúry.

„Konečne si sa prejavila vo svojej skutočne forme," uškrnula sa na ňu démonická pavúčica. „Môj pán bude veľmi spokojný, keď pred jeho nohy hodím tvoje mŕtve telo."

Leah ju počúvala iba jedným uchom. Toto isté jej robil Lucius. Slovne sa ju snažil vyprovokovať, aby stratila nervy a potom sa bezhlavo vrhla do boja. Ale teraz bola už omnoho skúsenejšia, neurobí tomu pavúkovi radosť.

Kútikom oka pozrela na Luciusa, ktorý postával pri bariére. Kruh sa nezruší, až kým ho neukončí jeho tvorca, alebo dokiaľ neumrie. Musela teda pavúka buď poraziť, alebo ho prinútiť, aby to urobil. Jedna úloha nemožnejšia, než druhá.

Alebo skúsi odhaliť jeho pravú identitu a Lucius tak získa informácie, ktoré potrebuje nato, aby ju porazil na diaľku, bez možnosti, aby sa jej dotkol priamo.