Dcéra noci

Kapitola 7

Po chrbte jej prebehol mráz.

Jacob sa roztriasol a rukami objal svoje ramená. Leah zovrela pery a o krok ustúpila. Táral nezmysly. Snažila sa byť racionálna. Maine zomrela. To Simone proti nej intrigovala a vyhrážala sa jej. Raz ju dokonca sotila zo schodov. Žiarlila na ňu. Po tom všetkom bola Romaine stredobodom pozornosti a to sa Sim nepáčilo.

„Jacob," preglgla a prehrabla si vlasy. „Romaine je mŕtva," prízvukovala mu.

Možno blúznil.

„Nie je, nechápeš to? Vrátila sa! Sim vždy ľutovala, čo sa stalo. Myslela si, že to ona je všetkému na vine. A Maine sa teraz vrátila, aby sa všetkým pomstila. Dostala ju, dostane aj mňa a teba."

Leah pokrútila hlavou a potom znova cúvla. Jacob sa zrejme ešte stále zo všetkého nevyhrabal. Nikdy sa o neho po tom všetkom nezaujímala, ale tá triaška nemohla byť normálna. Iste, aj jej bolo chladno, ale nevyzerala, akoby mala záchvat. Zato on áno. Nekontrolovateľne ho mykalo a začínal vôkol seba prskať.

To však nebola vec, ktorá ju desila z toho všetkého najviac, hoci by mala. Spomenula si na prízrak s krvavými zápästiami a prázdnymi dierami namiesto očí. Romaine spáchala samovraždu...

„Musím už ísť," vyhŕkla.

„Čakaj!" zrúkol na ňu Jacob.

Pokúsil sa ju zachytiť, ale ona popri ňom prebehla ako víchor a utekala dole kopcom. Klepot jej topánok sa hlučne ozýval v prázdnom tichu cintorína.

Nikdy neverila na nadprirodzené veci. Chcela im veriť, dúfala, aby sa stali, aby ju vyslobodili z tohto nudného života pozostávajúceho len z vyučovania a domácich úloh. Možno troška verila Maine, keď jej rozprávala o hlasoch, ktoré sa jej snažia ublížiť. No neskôr si poskladala dve a dve dohromady.

Časom prišla nato, že existuje strašiak, ktorý sa volá schizofrénia. Romaine bola psychicky chorá a nikto o tom nevedel. V prvom ročníku na ich novej strednej škole ešte nerobili žiadne povinné testy, ktoré by jej teraz zachránili život. Maine svoje zážitky pred svojimi rodičmi tajila. Bála sa o tom hovoriť aj pred Leah.

A možno boli iba príliš mladí nato, aby niečomu takému rozumeli. Vlastne, ani teraz si poriadne nevedela predstaviť, čo to znamená. Existovalo mnoho fám a teórií, ale ona nevedela, čo z toho bolo skutočné a čo boli iba výmysly pritiahnuté za vlasy.

Leah došla k záveru, že Maine si všetky tie rany spôsobila sama. Na novej škole mali neraz prednášky o tom, čo znamená sebapoškodzovanie a že by sa takí ľudia nemali báť vyhľadať pomoc.

Maine nedokázala nájsť pomoc. Bola od samého začiatku považovaná za čudáčku a tiché dievča, bola ľahkým cieľom silnejších žiakov, ktorí sa jej posmievali. Okrem Leah jej vlastne nikto iný neveril.

Prebehla cez podchod a vyšla na nástupišti. Do príchodu vlaku ostávalo asi ešte dvadsať minút. V maličkej trafike si kúpila fľašu minerálky a potom vytiahla z batohu sendvič, ktorý jej ráno nechal na tanieri otec. Dúfala, že Jacob za ňou nepríde na stanicu a nebude robiť problémy.

Posadila sa na prázdnu lavičku a snažila sa spracovať všetko, čo sa práve dopočula. Sim bola mŕtva. Netušila, aká bola pravda, no Jacob tvrdil, že zato mohla Romaine. To bolo jednoducho absurdné. Všetci veľmi dobre vedeli, že duchovia neexistujú a že to všetko boli iba ich detské hry. A navyše, Jacob už nebol taký, ako predtým. Možno mal iba nejaké halucinácie.

Ako ona.

Spomenula si na prízrak zo svojho sna a na to, ako sa zjavil v zrkadle na školských záchodoch. Nemohla veriť tomu, čo videla. Musí sa spoľahnúť nato, čo videl svet. Skúsi vyhľadať článok na internete, alebo pozrieť výtlačky novín v knižnici. Neexistuje, že by sa o niečom takom nikde nepísalo. Len tak sa dozvie skutočnú pravdu o tom, čo sa naozaj stalo.