Dcéra noci

Kapitola 39

Leah pokrútila hlavou: „To neprichádza do úvahy."

„Prečo nie? Urobilo by ťa to silnejšou."

„Nevzdám sa jedinej časti, ktorá ma ešte stále robí človekom."

„Dohodli sme sa, že mi za porazenie prízraku budeš dlhovať láskavosť."

„Nedovolím ti to urobiť."

„Tak sa potom priprav nato, že čoskoro zomrieš."

Odvrátila od neho pohľad.

„Pripravená?" opýtal sa jej Lucius.

Stál pri regáli s knihami, v ktorých mal poskrývané zápisky o okultizme. Keď prikývla, obrátil sa tvárou k nej a v ruke sa mu zaleskla Fizza.

Leah vytasila Jas a pribehla k nemu.

„Tak som premýšľala," vrhla sa na neho, no on poľahky odrazil jej útok. „Nebolo by skrátka možné znova zapečatiť moju démonickú časť?"

Zahnala sa za ním znova, neuniklo jej, že Seth ich sleduje. Stál vo dverách vedúcich do obývačky, ústa zovreté do tenkej čiarky. Nenávidela, ako sa jej vyhýbal, akoby mala nejakú smrteľnú chorobu, ktorou by sa mohol nakaziť. Aj ona zovrela pery. Dokiaľ sa nezbaví démona vo svojom vnútri, nepôjde to.

Lucius zaútočil z jej slepej strany. „Prečo by si chcela zapečatiť démona v sebe?"

Rýchlo sa zvrtla, aby odrazila útok a len tak-tak sa jej to podarilo.

„Nemám pocit, že by mi moja démonická polovička zjednodušovala život. Ak má na seba iba pútať pozornosť, ale nebudú v tom žiadne benefity, načo zbytočne riskovať?"

Nech sa nato pozerala akokoľvek, bola v nevýhode. Bol rýchlejší a vedel odhadnúť jej pohyby. Čoskoro vôbec nemohla útočiť, musela sa iba brániť a odrážať jeho výpady nožom. A kým on ju mohol napádať z každej strany, ona mala v ruke iba jeden nôž, s ktorým bola nemotorná.

„Takže sa chceš hrať na obyčajného človeka?" urobil znova ďalší výpad vpred.

Ich tréning sa nikam nehýbal. Iste, konečne vedela, čo má sledovať a že si má chrániť ľavú stranu tela, pretože tam dobre nevidí, no to bolo asi tak všetko.

„Nie je to riešenie?"

„Všetci vedia, že s normálnymi ľuďmi nevychádzam. Keby som to tvrdil, nikto by mi to nezožral."

Odrazila jeho ďalší útok a pootočila hlavu, pripravená na útok zo slepej strany. No on ju prekvapil a znova zaútočil sprava. Nahnevane sekla nožom a ich čepele sa o seba obtreli v tesnom tanci.

„A čo navrhuješ?"

Potrebovala byť rýchlejšia a prefíkanejšia. Potrebovala z ničoho nič vytasiť zbraň a trafiť ho skôr, než to bude očakávať.

„Premýšľam, že z teba urobím svoju služobníčku. Budeš mi slúžiť, ako sme sa dohodli. Urobíme z teba obyčajného démona, poviem, že si iba môj pomocník, alebo niečo také. Familiár."

„Čo je familiár?"

„Je to nadprirodzená bytosť, ktorá slúži mágom. Niečo ako ochranca, alebo posol. Zväčša na seba berie podobu zvieraťa. To by pasovalo s tým, že jediné, čo vieš ako démon robiť, je premeniť sa na havrana."

„To je síce pravda," uskočila, celá zadýchaná. Cítila, ako jej po chrbte začína stekať pot. „Ale neviem, ako som to urobila."

„Zrejme to šlo inštinktívne," nedbal na jej vyčerpanie a znova zaútočil. „Možno by si mala popustiť troška uzdu svojim pudom."

Vybavila si spomienku na prízrak z cintorína. Letel vtedy vzduchom s paprčou napriahnutou ako ostré čepele. Démoni radi bojovali vlastnými rukami. Nespoliehali sa na zbrane, ako bol Jas. Ale ona ho mala rada. Ibaže nestačil. Rýchlo ale zavrtela hlavou a odohnala jeho dotieravé myšlienky.

Lucius znova zaútočil a ona k nemu obrátila Jas. Ich čepele po strete zarinčali, zakliesnili sa do seba a zastali na rukoväti. Obaja tlačili do svojich nožov a snažili sa zvíťaziť, ruky sa im triasli od vyvinutej sily, no Leah tušila, že opäť prehrá.

„Takže sa to nauč, aby si mojich nepriateľov presvedčila, že si hodná môjho poskoka."

Inými slovami, dokáž mi, že nie si nula, ináč ťa nemá ani len význam skrývať.

Lucius sa pousmial. Zovrela sánku a nahnevala sa. Vedel, že vyhrá. Mal ju stále za decko.

Vykríkla ako divá zver, no nezastrašila ho. Využil jej výbuch hnevu nato, aby poľahky vyrazil jej Jas z ruky. Trhla rukou, aby ju nedorezal a jej dýka preletela vzduchom. Teraz bola bezmocná a on mal priestor na ďalší útok.

Vtedy sa za ním natiahla druhou rukou, pripravená sa brániť. Vrhla sa prstami na jeho tvár, keď si uvedomila, že čosi nie je v poriadku. Keď jej dlaň zastala iba niekoľko centimetrov od Luciusovej tváre, zistila, že nevyzerala vôbec tak, ako si ju pamätala. Namiesto bledej tenkej pokožky bola pokrytá sivou rohovinou a z lôžok jej vyrastali ostré zahnuté pazúry.

Vykríkla a uskočila od neho čo najďalej. Chytila svoju zdeformovanú končatinu do druhej ruky a s hnusom sledovala, ako sa pomaličky menila naspäť. O niekoľko sekúnd z nej bola znova iba ľudská ruka, no hrôza z jej pohľadu nezmizla.

Premenila si ruku na pazúry ako to urobil ten démon. Keby sa nebola zbadala a skutočne ho trafila, mohla ho vážne zraniť.

„Využila si svoju démonickú moc," povedal jej Lucius.

Zdalo sa, že v jeho hlase postrehla pochvalu. Nebola na ňu vonkoncom hrdá.

„Nie," zavrtela hlavou, ešte stále si držiac ruku. „Nevyužila."

„Ale áno. To je ono. Toto môže byť tvoja silná stránka. Môžeš sa tváriť, že si človek a keď ťa tvoj nepriateľ napadne, prekvapíš ho svojou náhlou premenou."

Opäť pokrútila hlavou. Nebude sa spoliehať na moc, ktorá ju dostala do tejto šlamastiky. Nedopustí, aby sa z nej stalo zviera, ktoré bude bažiť po krvi a bude sa vyžívať v trhaní vlastnými pazúrmi a zubami.

„Urob to znova," nabádal ju.

Ale Leah nechcela. Nechcela, aby sa monštrum ukryté v jej vnútri prebudilo k životu. Bála sa toho, že akonáhle sa dostane von, preberie nad ňou kontrolu a ona už nebude môcť nič vrátiť späť.

„Nechcem dnes už trénovať," povedala.

Lucius sa zamračil: „Musíme."

„Som unavená."

„Neutekaj pred tým," zakričal za ňou.

Zastala v chodbe, no odmietala sa k nemu otočiť tvárou.

„Neutekaj. Je to tvoja súčasť. Nech sa budešakokoľvek snažiť, nezbavíš sa jej."