Dcéra noci

Kapitola 11

Čaša už kolovala. Leah premýšľala, či si niekto všimne, ak by sa z nej skutočne nenapila. Pri víne jej to vyšlo. Keď sa obrovský pohár dostal k jej perám, predstierala, že pije. Do nosa jej udrelo víno, ale ostatné veci kolujúce v nápoji jej čuch nezacítil. Jej podozrenie to ale neupokojilo. Podala čašu Cedricovi a všimla si, že vyhadzovač ju pozorne sleduje.

„Čo to je za nápoj?" opýtala sa a predstierala úsmev. „Chutí to super."

„Hovoril som ti, že sa ti tu bude páčiť. Ďalšie kolo môžeme spraviť také, že sa napijeme počas toho, ako sa bozkávame."

Leah sa nadvihol žalúdok.

Netúžila piť tekutinu, v ktorej si pred ňou omočilo jazyk tridsať cudzích ľudí sediacich vôkol nej. Teraz sa nenapila, ale ak to bude skutočne tak ako hovorí Cedric, ďalšie kolo sa napije on a potom jej jazykom strčí tú odpornú tekutinu priamo do krku. Bude musieť čo najskôr vypadnúť. Ak to bude potrebné, vyrazí dvere.

Pozrela na vyhadzovača, ktorý sa teraz usadil do kruhu medzi ostatných. Zdalo sa, že nech bola akákoľvek mizerná herečka, skočil jej nato. Zrejme sa spoliehal nato, že jej bude stačiť niekoľko dúškov elixíru z čaše.

Prebehla očami po ľudskom kruhu. Víno bolo teraz v rukách lídra, ktorý z nej popíjal. Na prstoch mu videla niekoľko zlatých hrubých prsteňov. Možno pozerala priveľa filmov, ale začínala tušiť, kde asi končia všetky peniaze týchto ľudí.

Všimol si, že sa na neho díva a venoval jej slizký úsmev. Aj jeho dve manželky sa na ňu milo usmievali. Nebyť toho dotieravého nepríjemného pocitu, možno by už stála spitá a vysmiata medzi nimi. Mala vziať nohy na plecia už v momente, ako ich uvidela.

Čaša bola už zase nebezpečne blízko. Po chrbte jej prebehli zimomriavky.

Obrátila sa a hľadala nejakú ženu. Vedľa Cedrica sedela jedna možno staršia iba o pár rokov od nich. Takisto si pospevovala a kývala sa do strán.

„Prepáč," povedala jej. „Kde je tu záchod?"

„Och, ukážem ti," povedala a ihneď vstala.

Leah išla spolu s ňou a všimla si, že vyhadzovač ju znova pozoruje. Tak strašne sa bála, nedokázala to ani len popísať. Bol div, že vôbec dokázala chodiť a rozprávať bez toho, aby na ostatných nepôsobila ako mechanický robot.

„Je ti zle?" opýtala sa jej žena so starosťou v hlase.

„Nie," zavrtela Leah hlavou. „Len mám menzes a..."

„Jasné, chápem," dotkla sa jej ramena. „Záchod je tam," ukázala jej na koniec chodby.

Leah vošla do malej kúpeľne a potešila sa, keď objavila okno. Nebolo zamrežované, pretože bolo úzke a dospelý človek by sa ním zrejme neprepchal. Leah pozrela na svoje malé XS tričko. Bola nízka a útla. Ona to možno zvládne.

Vyskočila na záchodovú misu a otvorila sklenené okno. Boli na prízemí a bolo nízko. Keď sa vystrela, mohla vidieť von. Vyliezť na úroveň jej pliec ju síce stálo troška námahy, ale po pár minútach to zvládla.

Pretiahla sa malým oknom a zletela dole na zem. Mäkká zablatená tráva navôkol stlmila jej pád. Hoci to stále bolelo, bolo to lepšie, než keby pristála kdesi na betónovom chodníku. Vonku už svietil obrovský spln. Pozrela naň a preglgla. Kruh mesiaca, ktorý kedysi býval mliečnej žiarivej farby, bol teraz krvavo červený.

Keď sa na oblohe objaví krvavý spln, prihodí sa nejaké nešťastie.

Nemala so sebou bundu, nechala ju pri vchode na vešiaku. Teraz mala na sebe len tielko a tričko zo sekty, ktoré si narýchlo natiahla cez hlavu, aby sa nemusela ísť prezliecť na poschodie.