Dcéra noci

Kapitola 5

Bolo už neskoro a jej displej hlásil desiatku neprijatých hovorov od otca. Prehnala to. Hudba bola teraz o čosi hlučnejšia, tlmené svetlá ju nútili žmúriť a oči sa jej kvôli tomu rýchlo unavili.

„Cedric, naozaj by som mala už ísť," povedala mu.

„Mohli sme sa ešte zastaviť u mňa. Aspoň na chvíľku," prehováral ju. „Vzal by som ťa autom."

Zdvihla hlavu a pozrela na množstvo pohárov na stole. Ten od jej čaju a jeho cideru čašníčka už dávno odniesla. Namiesto nich sa tam povaľovali samé štamperlíky. Nespomínala si, koľko z nich vypila ona, no určite to bolo menej, než polovica.

Pôvodne sem prišli iba na večeru, no Cedric zrazu objednával jeden pohárik za druhým. Keď si spätne premietla, koľkokrát na ich spoločných stretnutiach pil, alarm v jej vnútri začal húkať.

„Nemal by si šoférovať," povedala mu. „Pil si."

„Nehovor mi, čo mám a čo nemám robiť," odvrkol.

Schmatol svoju peňaženku zo stola a potom vstal. Čosi nahnevane zamrmlal a tackavo zamieril k východu. Leah vyskočila na nohy. Z vrecka na bunde vyhrabala všetky bankovky, ktoré mala pri sebe, a nechala ich na stole. Jej členkové čižmy na hrubom podpätku hlučne klopkali po dlaždiciach.

Zastihla ho na parkovisku za klubom. Šmátral vo vreckách a snažil sa nájsť svoje kľúče.

„Počkaj!" skríkla na neho.

„Čo chceš?"

Posledné týždne bol náladový. Bolo to s ním ako na hojdačke. Najprv sa na ňu usmieval a bol to ten najlepší priateľ na svete, no stačilo, že sa mu znepáčila čo i len jediná maličkosť a dokázalo mu to pokaziť náladu na celý deň. Bol potom mrzutý a uzatváral sa pred ňou. To neznášala.

Nenávidela, keď pred ňou jej blízki niečo tajili.

„Nechcem, aby sa ti dačo stalo," pípla a sklopila pohľad.

Bolo to trápne, povedať to takto nahlas. No pri ňom inak nemohla. Ináč by sa neustále topili v samých nedorozumeniach.

Keď neodpovedal, odvážila sa zdvihnúť hlavu. Díval sa na ňu sklenými očami a zabudol, že dýchať sa dá aj so zatvorenými ústami.

Znova sklonila hlavu a podišla bližšie. Rukami ho objala okolo pása a schovala tvár v jeho rozopnutej bunde.

„Leah," vyslovil nežne jej meno. Po jeho hneve nebolo ani stopy. Usmiala sa sama pre seba – podarilo sa jej zažehnať búrku. „Máš o mňa strach. Neboj sa. Nikdy by som ťa tu nenechal samú."

„Viem," pípla. „Ale aj tak..."

Vzal do rúk jej studené líca a donútil ju tak na neho pozrieť. Išlo to samé. Ako už nespočetne mnohokrát.

Nevadil jej pach alkoholu, ktorý sa šíril z jeho dychu, bola presvedčená, že i z nej musel riadne raziť. Než zájde domov, musí si v non-stopke kúpiť mentolové žuvačky.

Rukami skĺzol z jej líc dole, objal ju, no potom jeho dlane putovali nižšie, k zadku. Začervenala sa, ale v tej tme to nemohol vidieť. Posledné chvíle pomaličky prekračoval hranice a začínalo sa jej to páčiť.

Keď však dlaňami prešiel dopredu a zavadil o gombík čiernych džínsov, stuhla na mieste: „Cedric..."

„Neboj sa," chlácholil ju a naďalej zápasil so zapínaním jej nohavíc. „Bude sa ti to páčiť. Uvidíš."

Chytila ho za ruky a vyslobodila svoj gombík z jeho nemotorných prstov. Nechcela, aby tu mali sex. Nechcela, aby tu s ňou čokoľvek robil. Boli vonku a vidieť ich mohol ktokoľvek. Netúžila po tom, aby ju potom všetci ohovárali, alebo nebodaj odfotili. Vedela si predstaviť, ako by sa spolužiaci vyžívali v označovaní jej profilu na fotke. Už teraz medzi nimi nebola obľúbená a bola si istá, že by sa potešili, keby mali príležitosť ju osočovať a ublížiť jej.