Leah dúfa, že na novej strednej škole sa jej podarí zabudnúť a ujsť pred pocitom viny. Tiene jej minulosti ju však začnú dobiehať a do jej života sa vracia nielen jej stará láska, ale i dávno mŕtva priateľka, ktorá sa rozhodla pre pomstu. Aby však...
City Leah sa voči Luciusovi menili rýchlejšie ako jesenné počasie. V jeden deň žiarlila na Lauru, keď ich videla bozkávať sa, na ďalší deň ho nenávidela až do špiku kostí, pretože jej do hrude vyrezal krvavú pečať.
Jej nenávisť voči nemu ale pomohla jednej veci: už sa viac nebála útočiť naplno. Nedbala na to, že mu ublíži. Pokiaľ to bolo v rámci tréningu, pečať ju nepálila a ona sa tak nemusela obávať potrestania. Vrhala sa preto strmhlav do boja a bolo to vidno i na jej výsledkoch.
Silvester sa blížil a s ním aj prvé novoročné stretnutie lovcov. Leah si stále nebola istá, čo s ňou Lucius zamýšľa. Bolo však jasné, že ju nehodlá skrývať. Leah bola presvedčená o tom, že by nevydržala byť celý čas zatvorená v jeho dome.
Keď ho dnes zazrela vojsť do obývačky, zaplesla jeden zo zápisníkov v koži a odhodila ho. Zdvihla sa z kresla a odtiahla konferenčný stolík nabok, aby im nezavadzal pri ich tréningu. Z puzdra na svojom boku vytiahla Jas a namierila čepeľ proti nemu.
Seth sa spolu s Laurou posadili na gauč a sledovali ich, akoby to bol nejaký zaujímavý program v televízii.
„Si pripravená?" opýtal sa jej Lucius.
„Povedal si predsa, že na súboj sa pripraviť nedá, môžeš ma napadnúť kedykoľvek," mykla plecom a vypla si vlasy do chvosta, aby jej neprekážali.
„Strúhaš formu," uškrnul sa.
„Presvedč sa o tom sám," odsekla.
„Ešte nemôžeme začať," povedal. „Ostáva jediná vec. Mal by som uvoľniť tvoju démonickú moc."
Chcela vykríknuť a zastaviť ho, no jeho pery znova vyslovili to prekliate slovo a pečať na jej hrudi zapulzovala. Tentoraz to však nebolelo tak veľmi ako naposledy. Aj napriek tomu sa jej ale na moment zatmelo pred očami.
Keď konečne mohla vidieť, uvedomila si, že stojí uprostred ničoty. Znova. Všade navôkol bolo šero a v diaľke počula vytrvalé kvapkanie. Urobila niekoľko krokov vpred, sivá kalná voda jej oblizovala bosé členky. Zdalo sa, že vôkol nej nikto nebol, ale ona si toto miesto pamätala. Naposledy sa na tomto mieste ocitla, keď Lucius po prvý raz povolal jej démonickú polovicu.
Začula trepot krídel a keď zdvihla hlavu, uvidela temnotu, ktorá preletela ponad ňu. Prižmúrila oko a zazrela dievča rovnako chudé a bledé, uvedomila si, že vidí samú seba.
„Počkaj," skríkla na ňu.
Dievča zastalo a otočilo sa. Malo rovnako tmavé vlasy ako i krídla, tie isté zelené dúhovky, ktoré Leah zdedila po svojich ľudských predkoch. Ale predsa na nej bolo čosi iné.
Uprostred čela zazrela tretie oko, ktoré nebolo zelené, ale malo tmavohnedú farbu. Oko vtáka. Vôkol nej sa vlnili majestátne havranie krídla. Z niekoľkých miest na tele jej vyrastalo hladké tmavé perie. Jej bielo-sivá pokožka s ním ostro kontrastovala. Nohy mala vtáčie, s čiernymi zahnutými pazúrmi a zrohovatenou kožou.
A na odhalenom hrudníku zazrela Luciusovu pečať, ktorá teraz svietila ponurým karmínovým svetlom.
„Musím už ísť. Lucius ma volá," povedalo jej dievča.
„Kto si?" zakričala na ňu Leah.
„Rauni."
Leah sa zatackala a ustúpila. Bola znova v Luciusovej obývačke, zdalo sa, že celé to stretnutie s tým dievčaťom trvalo iba stotinku. Cúvla a potom si uvedomila, že pod nohami cíti Luciusov koberec. Pozrela sa na nohy a zistila, že teraz vyzerali presne rovnako ako nohy toho dievčaťa. Zachvátila ju panika, keď uvidela, ako jej po rukách rastie jemné čierne perie. Uskočila a jej krídla narazili do steny.
„Teraz môžeme začať, Leah," prikázal jej Lucius.
Pozrela sa na neho očami plnými hnevu. Vedel, ako veľmi sa chcela naučiť bojovať proti démonom bez toho, aby sa musela spoliehať na svoju havraniu časť a tak sa rozhodol urobiť všetko po svojom. Donútil ju vytiahnuť na svetlo démona, ktorý celé tie roky spal ukrytý v jej vnútri.
Zovrela rukoväť Jasu v ruke tak silno, až ju to zabolelo. Kútikom oka videla Lauru a Setha, ktorí ich so záujmom sledovali. Hanbila sa zato, že ju takúto vidia. Jej démonická podoba bola odporná.
„Oľutuješ to," zaškrečala.
Dokonca aj jej hlas znel teraz úplne ináč. Do oka sa jej začali tisnúť slzy, zažmurkala a utrela si chrbtom ruky viečko.
Nedaruje mu to.
Vrhla sa na neho, krídla jej zasvišťali vo vzduchu. Lucius ju, samozrejme, znova odrazil, akoby to bola maličkosť. Musela uznať, že si v tejto forme pripadala o čosi rýchlejšia. Malo to však háčik.
Lucius uskočil a sekol Fizzou. Leah sykla od bolesti a cúvla. Na jej predlaktí sa tiahla dlhá rezná rana. Hoci jej i predtým Fizza dokázala ublížiť, zdalo sa, že tentoraz sú jej útoky omnoho ostrejšie a bolestivejšie. Znamenalo to, že bola zraniteľnejšia voči predmetom, ktoré boli zamerané na boj proti démonom.
Palcom si zatlačila ranu a tá sa začala pod jej prstami regenerovať. Stále to štípalo, no bolesť začínala rýchlo ustupovať. I regenerácia bola rýchlejšia.
Lucius nečakal, kým sa spamätá a zaútočil znova. Leah mávla krídlami a prudký závan vzduchu ho spomalil. Zohla sa a podarilo sa jej vyhnúť ďalšiemu nebezpečnému seknutiu. Vyletela do strany a prehodila Jas do druhej ruky. Lucius mal zvyk napádať ju z jej slepej strany, aby si na to zvykla. Chránila si ju automaticky.
Zacvendžanie Fizzy jej potvrdilo, že ho odhadla správne. Zvrtla sa a tentoraz to bola ona, kto začal útočiť. Lucius bránil jej výpady a zdalo sa, že je s jej prácou spokojný.
„Konečne si sa začala naozaj snažiť," povedal jej. „Potrebujem, aby si sa vedela sama ochrániť aspoň dostatočne dlho na to, aby k tebe stihla prísť pomoc, ak by si mala problémy."
Nahnevane zaškriekala takmer ako vták a znova po ňom skočila. Ich čepele sa hlučne stretli a Jas jej vyletel z ruky. Uskočila dozadu a mávla krídlami. S ich pomocou sa vzniesla do vzduchu toľko, čo jej nízky strop obývačky dovolil, a ohla nohy. Pazúrmi napred letela na Luciusa ako jastrab, až sa jej podarilo roztrhať mu rukáv na tričku, ktoré mal na sebe.
„V tom prípade to celkom zvládam, nemyslíš?"
Zhodila ho k zemi a natiahla dlaň. Jas jej vletel do ruky a ona ho zvrtla čepeľou k Luciusovi. Zahnala sa po ňom a chcela ho trafiť. V jej vnútri sa objavila krvilačnosť. Chcela mu ublížiť, aby konečne pochopil, že sa s ňou nemal zahrávať. Zraní ho a potom si bude môcť robiť, čo sa jej len zachce.
Zahnala sa s Jasom na neho, no pečať na jej hrudi zahorela prudkou bolesťou. Už v jej hmatoch nebola snaha naučiť sa bojovať, ale snaha ublížiť vlastnému pánovi. Nôž jej vypadol z rúk, ustúpila a zatackala sa. Lucius zamrmlal časť svojho zaklínadla a jej krídla sa rozpadli v hromade čiernych pier, ktoré sa postupne rozpúšťali vo vzduchu ako dym.
Dopadla na zadok a zrazu bola znova tou istou Leah, s roztiahnutým tričkom na chrbte, ktorý jej spravili krídla, keď na seba brala svoju havraniu podobu.
Prižmúrila oko a zazrela Rauni. Kráčala bosá po hladine špinavej vody, jej telo zabalené v krídlach.
„Som časť, ktorú v sebe neustále potláčaš a pred ktorou sa snažíš utiecť. Časť, ktorá ti pomohla vyhrať na Luciusom."
Prešla popri Leah a zmizla v temnote.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
