Dcéra noci

Kapitola 35

Leah s plačom utekala mestom. Cez slzy si ani len nevšimla, že vonku začal poletovať prvý sneh v tomto roku. Všetky tie slová, ktoré počula, sa jej rozkrútili v hlave a ona mala pocit, že jej lebka čoskoro exploduje.

Jej matka umrela, pretože bola polovičná. I ona zomrie. Navyše po nej môže ísť dokonca i Lucius. Sám to povedal, aj lovci odmien mohli byť najatí, aby ich zabili. Akoby bola nejakým zvieraťom. A popritom bola stále človek, hoci iba z polovice.

Prebehla po prázdnej ceste a nedávala pozor, kam ide. Jej topánky však neboli určené na šprint a keď na nerovnom zamrznutom chodníku zakopla, rozpleštila sa na zemi. Zasyčala od bolesti a potom sa naplno rozplakala.

Na ulici nebolo ani nohy. Ochladilo sa predsa a všetci sa teraz vyhrievali vo svojich domoch spolu so svojou rodinou. Chcela si rukami zotrieť slzy, oškretá pokožka ju zaštípala. Vypustila z úst spŕšku škaredých nadávok, no reťaz frustrácie narušila čierna škvrna v jej zornom uhle.

Zľakla sa, že to je prízrak, no keď zdvihla hlavu, zistila, že to bolo čosi omnoho menšie. Pred ňou na chodníku stál čierny havran. Díval sa na ňu svojimi múdrymi očami a ani sa nehol. Ostatné vtáky by k nej tak blízko nikdy neprišli, čulo by odskackali preč, alebo vzlietli. Tento havran ju však stále ticho pozoroval.

Leah sa zmocnila predtucha. Natiahla ruku a prstami zavadila o čierne lesklé perie.

Svet vôkol nej zmizol. Keď svišťanie okolo jej uší prestalo a ona sa odvážila nadvihnúť viečka, kľačala na koberci starej miestnosti. Veci navôkol boli zaprášené a bolo tam trocha dusno.

V rohu v piecke blkotal oheň, horiace drevo praskotalo vo vzduchu. Vedľa nej stálo ošúchané kreslo potiahnuté bordovým zamatom. Zlatá farba z maľovaného dreva pomaly opadávala.

Leah sa strhla. V kresle niekto sedel. Postava sa zdvihla na nohy a ona na kolenách zaspätkovala. Vrazila do hromady kníh, ktoré sa rozsypali po zemi. Vyskočila nahor a chcela ich poukladať, ale ten muž ju chytil za zápästie. Nie silno, ale jemne. A nežne.

„Upokoj sa, Leah," povedal jej.

„Odkiaľ ma poznáte?"

Zvrtla sa a pozrela vysokému štíhlemu mužovi do tváre. Mal zahnutý orlí nos, tmavé oči a malé úzke pery. Tvár mal chudú, akoby niekoľko týždňov nič nejedol. Zdalo sa jej, že spoza jeho chrbta nazerali obrovské čierne krídla. Anjel to však byť nemohol. Bol to predsa ten havran, ktorý sa na ňu díval a teraz ju sem vzal.

„Vy ste ten démon," pošepkala.

„Som," povedal, „moje meno je Raum."

Pustil jej ruku a ustúpil od nej, aby si znova mohol sadnúť do kresla. Leah sa rozhliadla po okolí a uvidela malý drevený stolček. Sadla si naň a potom sa pozrela do očí démonovi. Nevedela, či sa ho má báť, alebo môže poľaviť v ostražitosti.

Existovalo toľko vecí, na ktoré sa ho chcela opýtať.

„Prečo?" dostala zo seba napokon.

Bolo to nefér. On splodil s nejakou ženou dieťa a ona a jej mama teraz zato museli trpieť. A nielen oni. Prízrak, ktorý ju desil, zrejme už dlhšie sužoval i Romaine, zabil Simone a nepriamo i Jacoba. Obávala sa, že si čoskoro nájde nový cieľ.

„Pretože som urobil niečo, čo sa od démona nikdy neočakávalo," povedal. „Zamiloval som sa do ľudskej ženy."

Leah zovrela pery, no nepovedala nič.

Muž obrátil hlavu k stene, kde sa mihotali plamene presvitajúce zo zle utesnených dvierok piecky.

„Keď som ju stretol, bolo to veľmi dávno. Dokonca pred niekoľkými storočiami."

Leah prižmúrila oči. Nato, že bol starý niekoľko storočí, vyzeral stále mladšie, než jej otec. Aj napriek tomu ale v jeho tvári postrehla, že telesná schránka môže klamať. Oči boli príliš múdre na jeho vek, tvár sa často zaťahovala vráskami spôsobenými starosťami.

„Väčšina z nás považuje ľudí za spodinu, spodok nášho potravinového reťazca. I ja som bol rovnaký. Plnil som si svoju špinavú povinnosť, uzatváral som zmluvy s ľuďmi, sledoval, ako sa nechávajú unášať vlastnými hriechmi, privádzal som ich do pekla, len aby som v ňom nemusel trpieť ja. A potom som stretol ju.

Bola iná, než ostatné ľudské ženy. Bola bystrá a šikovná, ihneď vedela, kým som. Bola to mladá vedma z dediny, bylinkárka, povedali by ste dneska. Chcela ma vypudiť z tohto sveta a mnohokrát sme spolu zápasili. Bola to prvá žena, ktorá ma porazila.

Padol som do pekla a prisahal som, že sa jej pomstím, hoci sa snažila iba ochrániť ľudí zo svojej dediny. Zabudol som, ako chutí bolesť, už príliš dlho som sa potuloval po svete. Medzi smrteľníkmi som bol obľúbený. Viem nájsť skryté poklady i vypátrať tajomstvá. Pod mojim velením bolo tridsať légií."

„Neumrela, kým ste sa vrátili?" opýtala sa ho Leah.

„Dokonca prešlo ešte menej času, ako som čakal. Čas v pekle plynie hrozne pomaly. Vystopoval som ju, hoci ušla preč zo svojej dediny. Mala strašidelnú víziu a rozpovedala mi o nej. Vedel som, čo znamená. Viem sa pozrieť do minulosti i budúcnosti, tak ako mnohí z nás. Niektoré veci sa nedajú zvrátiť."

„Čo videla vo svojej vízii?"

„Procesy s čarodejnicami. Utekala pred nimi a dúfala, že sa vyhne svojej smrti. Začal som ju sprevádzať. Videl som, že umrie a nepáčilo sa mi to. To ja som mal byť ten, čo ju zabije. A nie nejaký špinavý človek. Bola moja korisť. Bol som ňou posadnutý."

„Zaľúbili ste sa do nej?"

„Zvrátene, nečisto, sebecky. Tak ako je len démon schopný milovať. Nevedela, čo to znamená, keď sa narodí polovičný démon. Videla vo svojej vízii, že umrie na hranici ako čarodejnica, bola príliš upnutá nato, aby prežilo aspoň jej dieťa."

„Vedeli ste, že zomrie?"

„Vedel som, že umrú obe. Iba blázon by si myslel, že prežijú. Nielen, že polovičných démonov lovili ostatní démoni, pridali sa k nim aj ľudia. V tej dobe začali dokonca zabíjať i vlastných, hoci s nami nemali nič spoločné. Stali sa presne takými, akými sme boli my."

„Nezabili to dieťa?"

„Nedopustil som to. Bola to, koniec koncov, moja vlastná krv. Dievča vyrástlo, o ničom nevedelo, vydalo sa a malo ďalšie dieťa. Robil som čo sa dalo, aby som ju udržal nažive až kým neporodí ďalšieho člena našej línie. Potom to už nebolo dôležité."

Leah na neho hľadela, neschopná rozlúštiť, čo tým myslel. Chce jej tvrdiť, že chráni každú ženu z ich rodu iba dovtedy, kým neporodí dieťa s krvou démona?

„Každú generáciu som sa díval, ako boli tie ženy popravené, odhodlané zachrániť aspoň svoje dieťa. Vždy som ho ochránil, aby línia mohla pokračovať. Väčšina z nich nevedela ani kým sú.

Keď sa roznieslo, čo som urobil, začali ma hľadať, aby ma mohli potrestať. Mojich tridsať légií sa proti mne vzoprelo, zvolili si medzi sebou nového pána. A teraz po mne pátrajú."

Leah na neho zízala. Myslela si, že ich chcel ochrániť, pretože boli jeho krv, jeho rodina. Nebola pre neho však ničím, len chovným zvieraťom, od ktorého očakával potomka. Nechal jej mamu umrieť, pretože bola už na svete.