Dcéra noci

Kapitola 21

Leah po víkende prišla do školy skoro ráno, ako aj počas uplynulých dní. Dávala si pozor a snažila sa chodiť len na miesta, kde sa nachádzali aj ostatní ľudia, aby tak zabránila ďalším lietajúcim črepom. Zdalo sa ale, že Luciusov amulet skutočne zaberal a prízrak sa jej odvtedy nezjavil. Bolo oslobodzujúce vedieť, že na ňu za rohom nečaká Romaine, zakrvavená a pomstychtivá ako vždycky.

No len čo sa prvá vlna pokoja rozptýlila, Leah znervóznela. Maine jej predsa povedala, že sa ju chystá zabiť. Bola to jej priorita, cieľ, vďaka ktorému povstala z hrobu. A predsa to teraz vyzeralo tak, akoby sa s tým vôbec neponáhľala. Čo robila v tomto svete počas celých dvoch dní?

Leah vošla na školské toalety a zastala pred umývadlami. Prasknuté zrkadlo ešte stále viselo na stene, hoci ho sľubovali vymeniť hneď v ten deň, ako sa prasklo. Teraz tu strašilo ako tajné memento, ktoré Leah pripomínalo jej stretnutie s prízrakom.

Počula čosi o tom, že chcú počas vianočných prázdnin zrenovovať celé záchody, preto ho odstránia naraz spolu so starými špinavými dlaždičkami ako z hororu. Otec stále nevyplatil škole dlh, ktorý si narobila. Čakal na ďalšiu výplatu, aby mohol zacvakať nielen okná, ale i jedno zrkadlo. Už ju stihol oboznámiť s tým, že na svoj narodeninový darček môže tento rok zabudnúť.

Keď za sebou zacítila závan vzduchu, zvrtla sa.

„Leah."

Uvidela ju stáť priamo za ňou, hmotnejšiu, než kedykoľvek. Už to nebol prízrak, ktorý sa zjavoval v zrkadlách a v jej nočných morách. Už to bola hmotná bytosť, ktorá sa na ňu vyškierala.

„Čo odo mňa chceš?" opýtala sa prízraku.

„Pozri sa na darček, ktorý som ti pripravila," usmiala sa na ňu Maine svojimi odpornými zubami a potom sčernetou rukou ukázala na zrkadlo.

Leah ju poslúchla a obzrela sa. Scenéria v odraze zrkadla sa zmenila. Už nevidela svoju vydesenú tvár s vysmiatou tvárou Maine, či obkladačky na stene. Tentoraz sa v zrkadle zjavil cintorín, ktorý spoznala vďaka starému plotu a obrysom Romaininho hrobu. Postava, ktorá čupela v tráve vedľa, bola až bolestne známa.

„Jacob?"

Maine zmizla bez toho, aby sa jej čo i len dotkla.

Leah vyletela zo záchodov a dupala hore po schodoch, aby sa čo najrýchlejšie dostala do Luciusovho kabinetu. Hoci prebehla len krátku vzdialenosť, začalo ju pichať v boku. Chytila sa zaň a sťažka dýchala. Bála sa.

Pamätala si, čo sa stalo Simone a bola si istá, že zato mohol prízrak. Sim bola presvedčená o tom, že mohla za smrť Romaine. Hoci dovtedy bola hlučná a arogantná, po tom všetkom sa zmenila. Leah bola toho sama svedkom. Videla, ako sa z veselého dievčaťa stala tichá a nenápadná osoba uzavretá do seba.

Keby zasiahla už vtedy, mohla ju zachrániť. Netušila, že spolu s Jacobom padali čoraz hlbšie ku dnu. Naposledy si ju pamätala ako dievča, ktoré začínalo skúšať alkohol. Jej samej sa to nepáčilo, ale Simone to považovala za niečo svetoborné. Bola to pre ňu zábava a myslela si, že keď bude robiť veci, ktoré robia dospelí, budú ju tiež za dospelú považovať.

Nefungovalo to tak.

Leah sa kvôli tomu od nich vzdialila. Neprišlo jej správne utápať žiaľ v alkohole, ktorý navyše podľa zákona ani nemala piť. Ona si zvolila menej deštruktívnu cestu. Zatvorila samú seba v izbe pred celým svetom.

Možno keby tomu všetkému čelila, všetko by dopadlo úplne inak.

Zastala pred Luciusovým kabinetom a zabúchala na dvere. Dúfala, že tam bude. No keď sa otvorili dvere, na prahu nestál Lucius, ale znova Seth.