Leah dúfa, že na novej strednej škole sa jej podarí zabudnúť a ujsť pred pocitom viny. Tiene jej minulosti ju však začnú dobiehať a do jej života sa vracia nielen jej stará láska, ale i dávno mŕtva priateľka, ktorá sa rozhodla pre pomstu. Aby však...
„Poviem ti jednu novinku, ty hlúpa. Pavúk cíti, keď sa niečo chytí na jeho sieť kvôli vibráciám, ale takisto cíti, keď sa jedno z jeho ťažných vlákien pretrhne. Vždy, keď si nejaké pretrhla, utkala som si nové. Ale ty si nemala čas zaoberať sa tým, čo robia moje zadné nohy, sledovala si iba moje klepetá."
Chcela odviesť jej pozornosť a poraziť ju, no namiesto toho pavúčica rovnakým plánom dostala ju. Znova sa skúsila pomrviť v sieti, no perie sa jej rýchlo lepilo do vlákien a ona sa nevládala pohnúť. Zovrela dlaň a rukou sa snažila privolať svoju dýku, no ona Jas pevne zovrela vo svojom klepete. Videla, ako sa jeho čepeľ chveje, no nech sa akokoľvek silno snažila, nedostala sa von.
Krídla mala bolestivo vykrútené, nohy sa jej hompáľali vo vzduchu. Bez noža nebolo možné jej pavučiny prerezať, keby sa ich dotkla rukou, prilepili by sa na ňu.
Pavúčica na ňu pozerala, jej ľudské telo nepríjemne vytočené v páse, aby na ňu dovidela. Bolo jasné, že nevidela dozadu, bol to veľkolepý plán. Možno keby bola opatrnejšia a dala si viac záležať, vyhrala by. No takto sa nechala zlákať vidinou víťazstva a vrhla sa dopredu.
„Tak dlho mi trvalo, kým som ťa našla."
Leah si hrýzla do pier. Neostávalo nič iné, iba natiahnuť čas a dúfať, že Lucius niečo vymyslí.
„Pátrala som po tebe už roky, no tvoja hlúpa matka ťa tak dobre ukryla. Záchvev tvojej energie som pocítila pri jednom z vašich detinských vyvolávaní. Tá tvoja úžasná priateľka, na ktorej toľko lipneš, ma omylom privolala.
No nemohla som stále preniknúť do vášho sveta a tak som to skúšala cez sny. A keď som ťa konečne vypátrala, podarilo sa ti stratiť ten hlúpy amulet a zvyšok príbehu už poznáš. Dneska napíšeme jeho veľkolepý záver.
Si len hlúpy polodémon, ktorý nemá ani páru, aké to je, zápasiť so skutočnými démonmi. Namiesto toho, aby sa mi od môjho pána Maggoratha dočkalo slávy, sa mi aj tak budú všetci iba posmievať. Zápas s polovičným démonom im nestojí ani len za zmienku."
„Áno, som len polovičný démon," povedala Leah, akoby ju práve osvietilo.
Pavúčica prižmúrila oči. Leah sa na ňu usmiala.
Rauni sa stiahla do úzadia a krídla Leah sa rozpadli v spleti uvoľnených čiernych pier. Nechala zmiznúť svoje krídla a na pavúčích vláknach ostali iba chumáče páperia. Leah vo svojej ľudskej forme prepadla cez pavúčiu sieť a padala priamo na bruško démona.
Zovrela v lakti svoju ruku a donútila ju zachovať si svoju démonickú podobu. Dupla na ňu z výšky a schránka pavúka jej pod nohami zaprašťala. Spadla na kolená a ruku s pazúrmi zaborila do jej bruška až po lakeť. Jej chĺpky ju pŕhlili na pokožke, pod prstami nahmatala v jej vnútri čosi odporne mazľavé a mokré, no bojovala s odporom.
Pavúčia žena zvrieskla odporným hlasom a začala sa zvíjať. Jej osem nôh sa pod ňou podlomilo a klepetá ovisli. Leah nečakala, kým sa spamätá, natiahla dlaň a vyslobodený Jas jej vletel do dlane. Zabodla druhú ruku s nožom dovnútra a pavúk znova zakvílili.
Potom sa prevrátil nabok aj s jej ľudsky vyzerajúcou časťou a svet sa s Leah zatočil. Vytrhla ruky von z jej tela, nedívajúc sa na tú nechutnú tekutinu, ktorou teraz zapáchala a uskočila nabok práve včas, aby sa vyhla zavaleniu ťažkým telom pavúka.
Bariéra vôkol nich sa rozpadla. Lucius prepadol dovnútra kruhu a prebehol k pavúčici. Jej telo sa popraskalo a potom rozpadalo na kusy prachu. Leah sledovala, ako sa jej priamo pred rozkladalo akoby niekto zrýchlil čas. Vietor odnášal jej časti preč, až napokon zostali iba jej pavúčie vlákna, ktoré sa i naďalej leskli v mesačnom svite.
Leah si konečne vydýchla. Znova mala svoju ľudskú formu, hoci Lucius jej démona ešte nezapečatil. Padla do trávy a snažila sa ignorovať, ako jej búši srdce. Myslela si, že to bude jej koniec. Spoliehala sa nato, že ju zachráni Lucius, no musela sa naučiť bojovať sama. A teraz sa jej to konečne podarilo. Zvíťazila.
Lucius si kľakol k nej a položil jej ruku na plece.
„Si v pohode?"
V rozmazanom pohľade zazrela, ako k nej utekajú ďalšia dva páry nôh – Seth a Laura. Ignorovala ich a namiesto toho zdvihla svoje zelené oko k Luciusovi.
„Som. Budem."
„Som na teba hrdý," povedal.
Znova sklonila hlavu, aby mohla dať priestor svojim emóciám. Jej obrana mysle sa už dávno rozpadla. Bude to všetko cítiť aj Lucius a trocha sa zato hanbila. No nech sa tomu akokoľvek bránila, nedokázala potlačiť radosť, ktorú cítila, keď ju pochválil. Bol predsa jej učiteľ a ona bola mizerná študentka.
„Nerada ruším dojemnú chvíľku," zjavila sa pri nich Satomi. „Ale ktosi sem ide. Začula som nejaké auto."
Lucius vyletel na nohy a Leah rovnako. Kým sa však stačila pozbierať, zazrela, ako Lucius svojou Fizzou vyrezal z konca prasknutého bruška pavúčice orgán, ktorým zrejme tkala svoje siete. Skrčila nosom, no nekomentovala to.
Spoločne utekali dole cintorínom k autu, kde bez slova nasadli. Tresli dverami a Lucius naštartoval motor. Bránička zostala otvorená, rovnako tak na zemi zostala ležať i osamotená lopata, ktorú tam Seth nechal.
Vystrelili z miesta a uháňali po ceste. Satomi mala pravdu. Len čo sa pohli, oproti sa zjavilo čierne auto. Vyzeralo omnoho novšie a nablýskanejšie, než to, ktoré mal Lucius. Laura so Sethom sa zvalili na sedačky, aby ich nebolo vidieť cez okná. Satomi sa ukryla k nohám Leah.
„Meridies," šepol Lucius a z Leah bol razom iba obyčajný človek.
Keď prešli popri drahom aute, mala pocit, že videla za volantom sedieť muža. Vedľa neho sedel ešte niekto, ale bola príliš veľká tma nato, aby tam dovidela.
„Bol to ďalší lovec?" opýtala sa Luciusa.
„Hej," vydýchol. „Podarilo sa mu vypátrať démona a chcel ho uloviť. Videla si, že na neho vypísali už tučnú odmenu. Preto som vzal ako dôkaz jeho orgán. Kým tam prídu, celý démon a jeho vlákna sa rozpadnú vo vzduchu, ale toto tu zostane zachované. Dôkaz toho, že sme démona skutočne zabili."
„Takže sme to len tak-tak stihli," usmiala sa na neho a potom si vydýchla.
Náhle rany ich takmer vyľakali, no to im iba nad hlavami vybuchla kytica ohňostrojov. Leah sledovala cez predné sklo nočnú oblohu, ktorá teraz žiarila pestrofarebnými kvetmi.
Satomi jej znova v podobe psa vyliezla na nohy. Usalašila sa a potom zafučala. Laura so Sethom si konečne normálne sadli.
Vracali sa naspäť domov, aby sa ich nenormálny deň stal konečne aspoň troška všedným dňom, kde síce ani jeden z nich neoslavoval sviatky, ale aspoň po nich neprahol krvilačný démon.
„Šťastný Nový rok, Leah," povedala si pre seba.
Lucius sa pousmial na jej poznámke.
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
