Dcéra noci

Kapitola 16

Leah sa zvalila na svoju posteľ a premýšľala. Bola dohodnutá, že sa dnes pôjde navštíviť Luciusa do jeho domu. Hoci mu začínala veriť, teraz neprichádzal do úvahy. Aspoň nie po tom všetkom, čo jej narozprával Cedric. Bola si istá, že si to nevymyslel, hnev v jeho očiach bol skutočný. Veril tomu, že skutočným vinníkom bol naozaj on. Stále nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť.

Bude musieť zistiť, kým Lucius Drake skutočne je a či mu možno dôverovať. Ako to však spraviť tak, aby sa nedozvedel, že jej Cedric všetko vytáral? Stretli sa na školskom dvore, musel predsa vedieť, že Cedric ju bude varovať. Ak to skutočne urobil a ona ho navštívi v jeho vlastnom dome, môže jej ublížiť. Vedela, že je pravým vinníkom, nemôže riskovať, aby ho teraz dolapili a zavreli.

No jej zlatý kríž už neexistoval a ona nemala žiadnu ochranu pred prízrakom, ktorý sa jej zjavoval čoraz častejšie. Obávala sa, že bude musieť za ním ísť, aj keď to nechce, pretože už nemá na výber. Lucius Drake bol totiž jediným človekom, ktorý chápal, v akom svete sa momentálne nachádzala.

Tvrdil Cedric, že zato mohol Lucius, len preto, lebo bol čudný? S tým čiernym oblečením a tuctami príveskov vyzeral ako priaznivec nejakého kultu čiernej mágie. O hororových rituáloch so zvieracími a ľudskými obeťami vzniklo až príliš veľa nafúknutých článkov a krvavých hororov.

„Nevymazal si jej spomienky zo včera a teraz jej tu vykladáš o démonoch."

„Nie je jedno, čo jej poviem? Práve preto, že som ich ešte stále nevymazal?"

Ak démoni skutočne existujú a Lucius bol čarodejník, dokázal by naozaj niekomu upraviť pamäť? Vymazal Lucius pamäť všetkým ľuďom z mestečka a Cedric bol jediný, komu sa podarilo kúzlo prelomiť? Leah nemala ani poňatia, či také kúzlo existovalo a ako fungovalo. Snažila sa hrať podľa pravidiel, ktoré nepoznala.

Kto z nich mal pravdu?

Ak sú všetci obyvatelia mestečka očarovaní, tak kto jej ako jediný dokáže povedať, aká je skutočná pravda?

„Mŕtvych by sme mali nechať odpočívať v pokoji."

Stephanie.

Leah vyskočila z postele.

Stiahla žalúzie na okne vo svojej izbe, ale nechala ho pootvorené. Uprostred drevenej podlahy nakreslila kriedou kruh, do ktorého dopísala zložité symboly. Ešte aj po toľkých rokoch ich stále dokázala urobiť jedným ťahom. Jej ruka sa hýbala automaticky.

Nasledovalo meno a niekoľko dôležitých dátumov umiestnených vo vnútornom obvode, po vonkajšom rozložila sviečky. Cedric povedal, že Stephanie zbožňovala prírodu, preto dovnútra vložila na znak obety niekoľko farebných listov a šišky zo stromov, ktoré sa jej doteraz povaľovali na poličke. Už si ani nespomínala nato, prečo si ich vtedy zobrala domov.

Ochranný kruh bol základným kúzlom všetkých mágov a čarodejníc. Čokoľvek bolo v ňom, alebo mimo neho, nedokázalo prekročiť hranicu, až dokiaľ sa kruh neuzavrel.

Vypla svoj telefón a hodila ho na posteľ, aby ju nerušil. Zapálila všetky sviečky a potom sa na zemi posadila pred kruh. Prsty mala ľadové, začínali sa jej chvieť. Vo vnútri pocítila hlodajúci strach. Počas vyvolávania duchov existovalo pár pravidiel, ktoré boli sväté a ona vedela, že sa chystá práve teraz porušiť niekoľko z nich.

Po prvé, seansu by nikdy nemala robiť sama. Museli byť nato vždy aspoň traja. No v jej okolí už viac neexistoval nikto, koho by sa jej podarilo nahovoriť na toto bláznovstvo. Všetci by ju buď vysmiali a odišli, alebo by si mysleli, že prišla načisto o rozum.