Dcéra noci

Kapitola 42

„Ale dnes som v tebe prečítal i niečo iné, Leah," prstami prešiel od kolena k jej stehnu. „Dnes som tam vycítil závisť."

Leah sa pozerala na Lauru, ktorá teraz stála pri Luciusovi, a rozkladala šálky s kávami. Do niektorej prisypala cukor, do inej dvojnásobnú dávku kávy. Nemiloval ju? Veď vyzerali úplne ako starí manželia, keď si tam v dokonalej synchronizácii podávali lyžičky a mlieko, akoby to robili každé ráno už večnosť.

„Myslel som, že ho nenávidíš," pokračoval Seth vo svojom provokovaní.

Jeho dotyk bol elektrizujúci. Leah cítila, ako energia z jeho prstov tancovala po povrchu jej tela. Kým tí dvaja k nim stáli chrbtom a venovali sa príprave kávy, akoby to bol ten najdôležitejší čarodejnícky rituál na svete, Sethova dlaň pokračovala nahor po jej stehnách.

„Používaš na mňa svoju mágiu," pošepla mu.

„Nemôžem zato," odvetil jej.

To, ako jej to hovoril potichu do ucha, ju privádzalo do šialenstva. Kdesi v jej vnútri sa začala rodiť túžba. Taká, ktorú pociťovala často, keď bola v Cedricovom náručí. Lucius jej povedal, že démoni ako on to majú v sebe, no stále mala pocit, že to bolo akoby ju ovládal. Ale Lucius povedal aj to, že by ho mala vedieť odmietnuť.

Problémom však bolo, že už viac nemala dôvod nato, aby to urobila. S Cedricom sa to skončilo a ona sa cítila osamelá. Končili sa Vianoce, sviatky, ktoré by ste mali stráviť so svojimi najbližšími, a ona sedela v ošarpanej kuchyni svojho učiteľa sledujúc, ako je schopný si to rozdať so svojou démonkou, kým ona musela sedieť za stolom ako poslušná dcéruška a nemala právo na nič.

„Nepotrebujem ťa donútiť, aby som dostal to, čo chcem," pošepol jej Seth. „Na svete je tak veľa ľudí a tak veľa z nich to urobí dobrovoľne, že nemá zmysel ich manipulovať. Zbytočná strata energie."

Chytila mu ruku a odtiahla ju. Srdce jej prudko búšilo. Spomenula si nato, aké boli Sethove bozky vtedy v škole. Hoci sa ju snažil iba obalamutiť natoľko, aby zabudla na Jacoba a nepodnikla niečo na vlastnú päsť.

„Som hladný, Leah," pošepol jej.

Mykla sa, keď jej jemne zahryzol do ucha, no on už sa odtiahol a než stihla zareagovať, Lucius s Laurou sa obrátili k stolu. Rozhádzali vôkol nich šálky a ona si vzala tú svoju. Už tu toľkokrát na doučovaní pila kávu, že sa ani nemuseli pýtať, koľko chce cukru a mlieka. Objala prstami horúcu šálku a pritiahla si ju k sebe.

„Čo robievate počas vianočných prázdnin?" opýtala sa, aby odviedla pozornosť od svojej červenajúcej sa tváre.

„Nič extra," mávla rukou Laura.

„A čo ty, Lucius?" obrátila sa k nemu. „Nemal by si byť so svojou rodinou?"

Lucius o svojej rodine vôbec nehovoril. Bolo správne predpokladať, že už žiadnu nemá? Povedali, že sa vyhýba vzťahom s ľuďmi, aby to raz niekto nemohol zneužiť proti nemu. Bolo lepšie začať sa správať, akoby ani tá jej neexistovala?

„To by som sa mohol opýtať aj ja teba," strelil jej naspäť. „Ak sa pýtaš nato, čo budem dnes robiť, tak dneska máme program."

„My?" nadvihla obočie.

„Doobeda musím opraviť ešte nejaké písomky a potom môžeme trénovať. Potom sa musíme dohodnúť, ako sa objavíme na stretnutí, kam sa chystám tesne pred koncom tohto roka."

„Aké stretnutie?"

„Volajú to síce Novoročný večierok, ale od neho to má skutočne ďaleko. Je to stretnutie lovcov z nášho okrsku, ktorí ešte stále pokračujú vo svojej činnosti. Stretávame sa niekoľkokrát do roka, aby sme si mohli vymeniť informácie, zistiť, čo sa deje a poprípade si zadeliť nejakú prácu. Bude fajn, keď sa tam ukážeš so mnou. Každý jeden z nás si môže zobrať dvoch bodyguardov."