Dcéra noci

Kapitola 27

Znova stlačil jej hrdlo.

„Fizza!"

Seth pustil Leah a ona dopadla na gauč. Čepeľ noža preletela popri Sethovej hlave a on sa uhol práve včas. Uskočil z gauča a zrazu stál dobré dva metre od Leah.

„Zbláznil si sa?" zaručal na neho Lucius.

Laura a Satomi stáli hneď za ním. Satomi bola vo svojej ženskej podobe, no dva chlpaté chvosty boli výstražne vztýčené vo vzduchu. Zjavne ju zaujímala situácia, ktorá sa tu práve stala. Uši sa jej zvedavo natočili dopredu a očami preskakovala z nej na Setha.

Lucius mávol rukou a čepeľ noža sa obrátila a dosadla do jeho dlane. Bol pripravený znova hádzať.

„Chcel si ju zabiť?" opýtal sa ho.

Seth mlčal.

„Odpovedz mi!"

Démon sa pozrel na Leah, ale nepovedal nič. Odmietol prezradiť jej tajomstvo. Tak, ako si v jej hlave prečítal, že ju to vzrušuje, prečítal si i to, ako veľmi sa za niečo také hanbí. Otočil sa chrbtom a bol pripravený odísť.

„Ak mi neodpovieš, čo to všetko malo znamenať, tak ti ten nôž zabodnem priamo do srdca."

„Lucius, mali sme dohodu," povedala Laura varovne, ale on ju ignoroval.

„Myslím to vážne."

„Prestaňte, preboha," Leah vyskočila z pohovky a dobehla k Luciusovi. Schmatla jeho ruku, v ktorej držal dýku pripravenú hodiť a stiahla ju dole, k jeho telu. „Neubližoval mi," povedala a sklopila zrak.

Nedokázala sa mu pozrieť do očí. Lenže jemu to stále nedochádzalo. Normálni ľudia predsa nechápu, prečo by niekto škrtil druhého človeka, pokiaľ sa ho nechystal zavraždiť.

„Robil to, pretože to mám rada."

Keby to videla z pohľadu diváka, možno by sa jej to zdalo komické. Ako jej učiteľ dostal facku od reality a snažil sa spracovať informáciu, že jeho žiačka má rada, keď ju niekto v rámci sexuálnej predohry škrtí. To bola silná káva na mnohých ľudí.

Čepeľ noža padla na zem. Nastalo asi to najtrápnejšie ticho v celej histórii.

Lucius si odkašľal, bolo jasné, že je poriadne zaskočený. „Dobre teda, asi by sme teda nemali viac strácať čas. A začať s prácou."

Leah nenamietala. Čím skôr na túto scénu všetci zabudnú, tým lepšie.

„Skôr než sa vráti prízrak, mali by sme si niečo ujasniť."

„Mali by sme si toho ujasniť ďaleko viac," zahľadela sa mu Leah do očí a nepúšťala mu ruku. „To, čo budem robiť so Sethom, je moja vec. Tak prestaň okolo mňa skákať a zaháňať sa po ňom pri každej príležitosti dýkou."

Prižmúril oči, ale ona neuhla pohľadom. Zovrela pery do tenučkej čiaročky a na zdôraznenie mu v prstoch stlačila ruku. Potom ho pustila a odvrátila sa.

Chvíľku sa na ňu díval, no potom prehovoril: „Fajn, fajn, takže sa kde som to skončil. Mali by sme začať nazývať veci pravým menom. Voláme to prízrak, ale od prízraku to má ďaleko. Aj keby to bola tvoja mŕtva priateľka, muselo by sa stať neviem čo, aby sa zmenila na tak zlomyseľnú bytosť, ako je táto."

„Ako si tým môžeš byť taký istý?" opýtala sa. „Tá vec vyzerá ako Maine."

„Vyzerá. Ale nie je," povedal.

Natiahol ruku k Leah. Odtiahla sa, aby sa jej nedotkol, no všimla si, že jeho rukáv na kabáte sa vydul. Vyzeralo to, akoby mu pod kožou niečo behalo. Zhnusene sa odtiahla ešte ďalej. Zrazu sa spod okraja jeho rukáva vytrčila malá zvieracia hlavička s guľatými uškami.