Dcéra noci

Kapitola 38

Jas po strete s Fizzou zacvendžal. Vyletel Leah z ruky a ona nahlas zahrešila. Sledovala, ako sa šmýka po podlahe, až kým nenarazil do steny. Po čele jej stekali kvapôčky potu. Lucius sa znova zahnal a ona jeho útok odrazila lakťom. Fizza vyzerala zblízka nebezpečne. Leah sa už raz presvedčila o tom, aká vie byť smrteľná.

„Nestačí to. Si pomalá," karhal ju Lucius. „Démon nebude čakať nato, kým sa otočíš na protiútok. Akonáhle zistia, že ti chýba jedno oko, budú to brať ako tvoju slabú stránku. Musíš sa naučiť brániť aj zľava. Hoci z tej strany nič nevidíš. Práve preto, by si útok mala z tej strany stále očakávať."

Keď sa čepeľ znova mihla nebezpečne blízko jej hlavy, schmatla ho za zápästie a snažila sa mu ju vyraziť. Bol príliš mocný a ona bola už vyčerpaná. Tlačil čepeľou stále k nej a ruka sa jej triasla. Už sa dlhšie neubráni.

Prestal na ňu tlačiť a Fizza mu vypadla z ruky. Padla na zem s tupým zadunením.

„Čo sa stalo?" pustila mu ruku. „Prečo si prestal?"

„Si príliš slabá."

„Nie, pokračujme!"

„Nemá to význam," povedal. „Nemám pocit, že by sme urobili za posledné týždne nejaký pokrok."

Zdvihol zo zeme svoju Fizzu a ukryl ju v puzdre. Laura k nemu podišla a podala mu uterák. Leah sledovala, ako zavadil o jej ruku, kým si ho vzal. Ich dotyk trval o niekoľko sekúnd dlhšie, než by sa patrilo. Laura na neho pomaly zaklipkala mihalnicami. Dúhovky sa jej začervenali – mala zase hlad. Leah nečakala nato, kým vyjdú na poschodie, a odvrátila sa.

Vystrela dlaň a privolala svoj Jas. Zdvihol sa zo zeme a priletel k nej ako krotký vtáčik. Krútila ho v prstoch a premýšľala.

Nikdy nebola atletický typ, no dúfala, že po týždňoch tréningu a behania jej to pôjde lepšie. Ibaže, bojovať s jedným okom bolo ťažké. Jej zorné pole sa omnoho zúžilo a nakoľko periférnym videním nemohla zachytiť Luciusov pohyb, otáčanie hlavy ju stálo drahocenné stotiny.

Vrazila päsťou do steny. Aj ona mala pocit, že sa nikam nepohli. Možno niektoré z pohybov teraz robila automaticky, ale stále prehrávala. Keby sa pri nej zjavil démon, ktorý by mal nadľudskú rýchlosť, zbavil by sa jej skôr, než by sa vôbec stihla nadýchnuť.

Položila Jas na konferenčný stolík v obývačke a potom si s tvárou v dlaniach sadla na gauč. Bolo to frustrujúce. Akokoľvek sa snažila, nedokázala nič zmeniť. Mala byť polovičný démon, no namiesto toho, aby sa jej polovice dopĺňali, ju iba znevýhodňovali.

Démonická časť jej mala pomôcť získať nadľudské schopnosti, no iba ju obmedzovala v boji s magickými posvätenými predmetmi. A jej ľudská časť naopak spôsobovala, že bola až príliš pomalá a nemotorná.

V rovnocennom súboji nemá šancu. Nebola natoľko vytrvalá, ani silná. Nikdy nevyhrá, dokiaľ nezíska moment prekvapenia. No ako šokovať niekoho, kto prežil desiatky súbojov s démonmi bez toho, aby prišiel o čo i len vlások? Ba možno i horšie, čo ak už mal za sebou desiatky zranení, ktorého ho urobili skúsenejším? Človek sa predsa najlepšie učí na vlastných chybách. Leah si vlastné chyby nemohla dovoliť, pretože ju mohli stáť život.

Seth prešiel obývačkou a zmizol v kuchyni. Ani sa len na ňu nepozrel. Odkedy im skutočne potvrdila, že je polovičná, bol Lucius jediný, kto sa s ňou reálne rozprával. Obaja démoni sa jej vyhýbali a Satomi nevidela niekoľko dní. Lucius povedal, že ju vyslal pátrať po démonovi, no ona tomu neverila.

Znova privolala Jas a pohadzovala si ho v ruke.

Bolo to presne tak, ako hovorili. Báli sa jej, pretože bola polovičný démon. Nie kvôli tomu, že by bola nebezpečná, ale preto, aby si ich nemohli spojiť dohromady. Báli sa toho, čo sa stane, ak sa raz niekto dozvie, že o nej vedeli a nepokúsili sa ju hneď namieste zabiť.