Dcéra noci

Kapitola 23

Leah sedela vo svojej lavici a sledovala hodiny zavesené nad tabuľou. Začínala byť nervózna a žalúdok sa jej stiahol. Zase dnes ráno nič nejedla, potom sa vrátila do triedy, kde ju čakala šnúra neskutočne dlhých predmetov s krátkymi prestávkami, počas ktorých nemala ani čas niekam ísť a kúpiť si obed. A bola si istá, že väčšina bagiet, či pochutín bola už vypredaná, keďže študenti obedovali cez najdlhšiu prestávku, ktorú ona prespala v ošetrovni.

Sethove kúzlo sa rozplynulo. Hoci pred začiatkom hodiny nedokázala prestať myslieť nato, ako chutil, všetky tie pocity sa stiahli do úzadia a ona si znova spomenula na Jacoba. O pár hodín zapadne slnko a Jacob bude čeliť prízraku z minulosti. Mala by tam stáť spolu s ním. Iba tak sa jej podarí zaplatiť za svoje vlastné chyby.

Keď zvonec konečne oznámil koniec jej dnešného vyučovania, zbalila si veci do tašky a bez slova odišla z triedy. Nešla hore do kabinetu k Luciusovi, hoci sa tak dohodli so Sethom, ale zamierila rovno na vlakovú stanicu. Ak chytí prvý vlak, ktorý odchádzal o niekoľko minút, mala by to stihnúť.

„Hej," ktosi ju chytil za plece.

Trhla sa a vyvliekla zo zovretia, očakávajúc znova prízrak, no vedľa nej stál iba Seth.

„Kam ideš?" opýtal sa.

„Musím ísť na ten cintorín," povedala. „Nieže by som neverila Luciusovi, ale je to môj boj."

„Lucius tam už dávno je," odpovedal jej.

„Ako by sa tam dostal sám?" opýtala sa. „Potrebuje, aby som šla s ním. Nevie ani len odkiaľ pochádzam."

Seth sa na ňu pozrel: „Nechce, aby si mu tam zavadzala. Si ešte neskúsená, nemôže si dovoliť riskovať a dostať jedného z vás do nebezpečenstva."

„Čo je to za blbosť?" nahnevala sa.

Hlas sa jej zvýšil. Videla, že niektorí zo študentov, ktorí sa ponáhľali na vlakovú stanicu, na nich zvedavo pozreli, ale nevenovala tomu pozornosť. Lucius bol arogantný idiot, ktorý si robil čokoľvek sa mu zachcelo a ignoroval jej želania.

„Prízrak mi povedal, že chce, aby som tam šla ja. Nemá význam, keď tam príde len on."

„Leah, prízrak nevyjednáva. Pokiaľ to bola tvoja kamarátka, neexistuje, že by bola schopná urobiť niečo také. Vydierať ako terorista."

„To som si myslela aj ja. A potom donútila zomrieť Simone, nechápeš? Celý čas som si myslela, že bola dobrá a milá a že nám to všetko odpustila. Ale ona sa zmenila na zlú, pretože som jej nepomohla. Pretože jej vtedy vôbec nikto nepomohol."

„Ľudia sa po smrti nemenia, Leah. V tomto máš pravdu. Pokiaľ toto všetko necítila počas svojho života, určite to necítila ani po smrti."

„Tak čo tam potom nesedí? Povedal si, že nie je dosť zlá nato, aby bola schopná niečoho takého?"

„Myslím si, že by toho nemala byť schopná, ale nie kvôli tomu, že bola počas svojho života dobrá."

Leah netušila, čo sa jej snažil povedať. „Ona nebola hlúpa," povedala mu. Mal mysli niečo také? „Stavím sa, že by bola schopná vymyslieť plán, ktorého súčasťou som mala byť ja a na ktorý sa Lucius teraz vykašľal."

„Nejde o to, či bola hlúpa, alebo nie," Seth sa nervózne zasmial nad nedorozumením a potom si prehrabol vlasy. „Leah, ak tvoja priateľka umrela a nechala za sebou nejaké veci, zmenila sa na bludnú dušu. Lenže taký duch je väznený svojimi emóciami a minulosťou. Nevie sa dívať dopredu. Nevie špekulovať a vytvárať pasce."