Dcéra noci

Kapitola 26

Blížili sa Vianoce a s nimi aj záver semestra. Leah na tom, úprimne povedané, nebola najlepšie. Pokiaľ nechcela na polroka prepadnúť z niektorých predmetov, musela všetky ďalšie písomky vytiahnuť na výbornú.

Jej osemnáste narodeniny dopadli príšerne, nakoľko otec musel zaplatiť za všetky okná a preto nemal vôbec náladu na oslavu.

Lucius naopak prišiel s „prevratným" nápadom. Bude k nemu chodiť na pravidelné doučovanie. Ostatní si tak budú myslieť, že sa snaží na svojich známkach a oni tak budú mať priestor na tréning.

Preto väčšinu svojho voľného času strávila s Luciusom a nakoľko jeho parťáci boli nesmrteľní, narodeniny sa u nich skrátka neoslavovali. Možno tak troška dúfala, že si niekto z nich uvedomí jej sviatok, nakoľko v ten deň naň myslela viac ako bolo obvyklé, no zdalo sa, že radar inkuba na čítanie myšlienok fungoval iba na neslušné veci.

Lucius bol odhodlaný zistiť, kým v skutočnosti je. Hoci prízrak po tom incidente s Jacobom zmizol, Leah bola presvedčená o tom, že Romaine po ňu skôr či neskôr príde. Vďaka amuletu si ale mohla byť istá, že je nateraz v bezpečí.

Vzala ho z okna vo svojej izbe. Kázal jej, aby ho občas nabíjala na slnku. Keď kamienok zovrela v dlani, cítila, aký je horúci. Zavesila si ho na krk a skontrolovala sa v zrkadle. Nepálil ju tak ako jeden z talizmanov, ktorý jej priložil na pokožku. Kameň si ju vybral a rozhodol sa ju chrániť, nie jej ubližovať.

Hodila na seba bundu a vzala batoh so zošitmi. Obula si svoje obľúbené čižmy s hrubým podpätkom a vyšla von do zimy. Keď zaklopala na dvere Luciusovho domu, bol to Seth, kto jej otvoril.

„Lucius tu nie je?" spýtala sa.

„Je vonku. Snaží sa vypátrať ten tvoj prízrak," povedal jej a ustúpil, aby mohla vojsť dovnútra.

„Lucius musí mať mnoho nepriateľov, však?"

„To je pochopiteľné," povedal a prešiel za ňou do obývačky, kde sa potom zvalil na gauč.

Leah si sadla vedľa neho a na zem hodila svoju tašku. „Nebojí sa, že ho raz niečo zabije v spánku?"

„Luciusov dom je chránený," povedal. „Len tak sa sem hocikto nedostane. Pokiaľ mu to on sám nedovolí. Pamätáš si na tú poveru o upíroch?"

„O tom, že sa boja cesnaku?"

Seth prevrátil očami. „O tom, že nemôžu vstúpiť do tvojho príbytku, pokiaľ ich tam sama nepozveš. Skutočnosť je taká, že to neplatí len na upírov."

„Preto sa Romaine nikdy nezjavila u mňa doma, ale iba v mojich snoch a na verejných miestach?"

„Myslí ti to."

„Takže sa nedostane ani sem."

„Pokiaľ ju nezavoláme."

Leah zmĺkla. Spomenula si na fantastické knihy a rôzne poviedky, ale i na okultné články na webe, ktorým by donedávna neverila ani slovo. Teraz začínala premýšľať nad tým, či na tých fantáziách v skutočnosti naozaj niečo nebude.

Niektoré veci, ktoré čítala, boli však príliš divoké. Sama nevedela, čomu má veriť.

„Prišli ste už nato, kým vlastne som?" opýtala sa.

„Nie," povedal Seth. „Predmety, ktoré sú proti démonom, na teba účinkujú, no keď som ťa pobozkal, dokázal som sa z teba nakŕmiť, ako keby si bola spiritualistka."

„Nedokážeš sa nakŕmiť z iných démonov?"

„Zväčša nie. Iba si dookola navzájom vysávame vlastnú energiu. Pri niektorých démonoch je to o čosi lepšie, ale stále nič extra. Ľudia sú pre démonov vždy najchutnejší. Duševne založení ešte viac. Navyše, moja mágia na teba nefunguje na sto percent. Možno preto si ma dokázala vždy odmietnuť. Máš v sebe istú časť, ktorá je nevypočítateľná."