Dcéra noci

Kapitola 24

Znova ju objal a ona pritvorila oči. Náhla zmena pohybu jej zamotala hlavu. Ale nič neraňajkovala a bola hladná, takže to zvládla. Hneď nato ich zahalila tma.

Keby sa niekto v tomto momente pozeral na školský dvor a videl by ich objímať sa, neprišlo by mu to podozrivé. Potom by žmurkol a keď by sa znova pozrel na ich miesto, boli by fuč. Nebolo by po nich ani stopy. Akoby sa vyparili do vzduchu.

Slnko iba zapadalo, keď sa objavili na cintoríne, ale vôkol neho bolo vysadené množstvo vysokých stromov, takže sa zdalo, že tam je omnoho väčšia tma, než v skutočnosti.

Leah zazrela známu kovovú bránu a rozbehla sa k nej. Otvorila ju, hrdzavejúce pánty hlučne zaškrípali. Utekala do kopca ďalej po chodníku. Na cintoríne teraz nebol nikto. Vonku začínala byť príliš veľká tma a zima.

Seth utekal za ňou. Bola si istá, že keby chcel, raz-dva by ju bol predbehol a zastavil, ale on ju nechával utekať prvú.

Ponáhľala sa smerom k hrobu Maine. Presne na to isté miesto, kde sa predtým stretla s Jacobom.

Zmenil sa. Kedysi si ho pamätala ako múdreho chlapca, ktorý bol často nad vecou a dokázal sa na veci pozerať zvonka. Vždy žiarlila, že mal rád Simone a ju si nevšímal, hoci sa snažila získať jeho pozornosť. Potom sa jej začal zastávať a kým ona ostala zhrozená doma, oni dvaja si ešte viac našli k sebe cestu.

Teraz nebola ani Maine, ani Simone. Ostali iba oni dvaja. Ako pamätníci toho, že veci, ktoré spolu zažili, boli fajn. Že ich priateľstvo bolo kedysi aj bezstarostné. Ešte predtým, ako sa všetko pokazilo.

Videla ich už z diaľky. Luciusovu chudú postavu, za ktorou vo vetre povieval dlhý plášť. Videla aj Jacoba, ktorý vyzeral byť schúlený na zemi. Krčil sa pri hrobe a triasol. No prízrak nebol nikde medzi nimi.

No niečo v ich postojoch bolo napäté. Všimla si, že Lucius sa díval dohora a keď vyvrátila hlavu, zazrela prízrak letieť vzduchom.

Ponad Luciusovu hlavu preletela Satomi. Mala znova svoju prirodzenú formu obrovskej líšky s dvomi chvostami. Nikdy sa nikoho nespýtala, prečo má práve dva chvosty. Nejako sa k tomu nedostali.

Žiariaca líška vyskočila dohora a potom s rozďavenou tlamou skočila do prízraku. Vyhol sa jej a sekol pazúrmi, cez hustú srsť však neprešiel. Lucius sledoval, ako proti sebe zápasili a v ruke držal svoju dýku Fizzu. Čakal na príležitosť, kedy by ju mohol vrhnúť.

Nato, že prízrak nebol hmotný, to vyzeralo tak, že líška sa ho dokázala dotknúť a jej papuľa chniapala práve tak, akoby sa zahryzla do mäsa a nie len do hustého dymu. Takisto i Luciusova dýka dokázala ublížiť tejto bytosti.

Seth sledoval ich súboj a Leah pocítila, ako sa vo vzduchu niečo zdvihlo. Obzrela sa a uvidela, ako mu horia oči. Vyskočil a vyletel do vzduchu popri nej ako raketa. Natiahol svoju ruku a Leah videla, ako sa jeho obyčajné ľudské prsty premenili na zahnuté pazúry. Takto teda bojovali démoni.

Nebili sa ako ľudia, zbraňami, či kúzlami, mali najradšej súboj s vlastnými päsťami a zubami. Leah nepochybovala o tom, že by bol Seth zručný s nejakou dýkou alebo dokonca mečom, no napriek tomu dal prednosť svojim pazúrom. Ako keby bol zviera.

Vrhol sa na prízrak a Romaine padla dole na zem. Satomi skočila na ňu a zahryzla sa jej do krku. Leah začula nechutný zvuk lámajúcich sa kostí a trhajúceho mäsa.

Nečakala, kým ju zabijú a utekala k Jacobovi.

„Hej, Jacob, si v poriadku?" opýtala sa ho.

Ležal schúlený na zemi a triasol sa. Hoci si najprv myslela, že to je od zimy, niečo bolo na ňom divné. Skoro ako keby mal absťák. Alebo ho možno naozaj i mal. Nevedela, čo sa s ním stalo po tom všetkom. Zatvárala pred tým oči.