Dcéra noci

Kapitola 37

Čosi vo vnútri narazilo o jej hrudný kôš. Chytila sa za srdce a zažmurkala. Zatmelo sa jej pred očami. Uprostred temnoty začula rinkot reťazí, ktoré sa napínali. Nevidela, okolo čoho sú omotané, ale počula pravidelný dych tvora, ktorý v nich bol uväznený.

Urobila jeden krok vpred. Studená voda vôkol nej čľupla pod jej nohami...

Oheň v peci hlučno zapraskal. Leah prudko otvorila oči a obrátila hlavu. Uvidela, ako sa v kovových zhrdzavených dvierkach roztiahla diera, akoby to bol obraz na plátne a niekto ho práve rozrezal. Vyzeralo to presne ako portál, ktorý sa zjavil, keď vyvolávala Stephanie. Cez čiernu dieru sa postupne začala von vyťahovať paprča s ostrými nechtami.

Keď rozoznala známy škrekľavý smiech, stuhla na mieste. Z ilúzie pece sa vytiahol prízrak v podobe Romaine.

„Si taký hlupák, Raum," vyškerila sa na démona. „Vedela som, že stačí iba chvíľku počkať a určite sa s ňou spojíš. Možno ti v pekle do hlavy prilejú viac rozumu."

Leah ustúpila, no prízrak ju zatiaľ ignoroval. V prstoch krútil tenké svetlé vlákno, ktoré sa slabo odrážalo od fiktívneho ohňa z pece. Maine sa vrhla priamo na havranieho démona, ktorý s ním začal bojovať.

Leah sa krčila pri stene a uvedomovala si, že je v kaši. Démon ju odniesol nevedno kam, zrejme boli ukrytý v časopriestore medzi ich svetom, no ona netušila, ako sa odtiaľto dostať. Prízrak, ktorý sa posledné dni ukrýval, sa teraz zjavil, nebezpečnejší než predtým.

Videla, ako sa jej predchodca uhýba útokom a chcela mu pomôcť, no jej jediná zbraň, Jas, bola u nej doma v stolíku. Nenosievala ju so sebou, aby ju nemali za psychopatku. Tam jej teda nepomôže, pomyslela si trpko.

„Môj pán bude veľmi rád, keď sa vrátim s tvojou hlavou."

„Maggorath, ktorý mi kedysi slúžil, sa opovážil vztiahnuť ruku proti mne."

„Si slabý a senilný, Raum. Všetci sme od začiatku vedeli, že keď si začal byť posadnutý obyčajnou špinavou smrteľníčkou, neskončí sa to dobre."

Démon pozrel na Leah. Ich pohľady sa na moment stretli.

„Uteč, Leah," povedal jej. „Nedovoľ, aby náš rod zahynul."

Skríkla, keď zazrela, ako sa ruka prízraku zaborila do jeho tela. Svet vôkol nej zahrmel. Múry miestnosti začali praskať. Jeho ilúzia sa začala lámať. Leah zdvihla hlavu a uvidela nad sebou iba čiernu hviezdnatú oblohu.

Miestnosť nemala ani dvere, ani okná, existovala iba cesta nahor.

„Najprv ty a potom to dievča. Aspoň ju nebude mať kto chrániť. Potom konečne nastane poriadok," škrekotal prízrak.

„Keď znova povstanem, ty a Maggorath budete prví, čo budú pykať za zradu, Araneus."

„K svojej moci sa už nikdy nedostaneš, Raum. Neexistuje žiadny démon so zdravým rozumom, ktorý by ťa poslúchal."

Leah sledovala ako sa maska Romaine začala rozpadať spolu s havraňou ilúziou. Už vedela, že to nie je Maine, tá by sa takto nikdy nesprávala. Prízrak pred ňou začal konečne nadobúdať svoju pravú podobu. Teraz už verila Luciusovým slovám, že to je skutočný démon.

Štíhle ladné telo patrilo žene. Namiesto pokožky však mala po sebe zvláštne vlákna, akoby sa práve vyliahla z kukly moruše. Leskli sa lepkavou vlhkosťou a Leah sa obrátil žalúdok. Žena sa pohla, pod kožou jej ihrali kosti, na chrbte mala okrúhle jamy, akoby jej niekto do pokožky otlačil kovové gule. Od pása nadol bolo jej telo tvorené bruškom pokrytým odstávajúcimi pŕhlivými chĺpkami, z ktorého vyrastali štyri páry nôh.