Dcéra noci

Kapitola 54

Leah naplnil hnev. Urobil si z nej slúžku. Pečať na jej hrudi zapulzovala, aby ju varovala.

„Mali sme dohodu, Leah," pripomenul jej. „Povedal som, že ti pomôžem zbaviť sa toho prízraku a ty mi zato budeš pomáhať. A ty si súhlasila. Jediná osoba, na ktorú sa môžeš hnevať, si tak akurát ty. Ohrozovala si nás svojim konaním. Nerozmýšľala si nad tým, aké to môže mať následky."

Odvrátila sa od neho a otvorila kovovú bráničku. „Poďme, nech to máme konečne z krku."

„Dávaj na nás pozor, Satomi," prikazoval jej Lucius. „Ak by sa ktokoľvek objavil, daj nám vedieť."

„Spoľahni sa," povedala.

Pred očami Leah sa vyparila vo vzduchu.

„Kam zmizla?"

Ukryla sa, aby ju nevideli bežní ľudia. Líšky sú prefíkané a často používajú ilúzie.

Zdalo sa, že každý z nich dokázal niečo úžasné, no ona nevynikala ani v jednej veci. Nevládala bojovať, bola pomalá a jej nová schopnosť, ktorú Lucius toľko ospevoval, jej bola na nič. A nefungovala na zavolanie.

Vzdychla a prešla bránou na cintorín. Nadýchla sa a potom vydýchla. Vôkol svojej mysle začala stavať nepreniknuteľnú bariéru.

Bolo jasné, že keď konečne vykopú hrob mamy, to, čo tam nájdu, bude silno preciťovať. Nechcela, aby to Lucius cítil tiež.

Nebola tu viac ako desaťročie, otec ju sem nebrával, aby ju zbytočne nezarmútil. Potom sa presťahovali a bývali už tak ďaleko, až sa rozhodli prestať sem chodiť. A možno sem nechodili iba kvôli tomu, že otec sa nechcel pozerať na hrob vlastnej ženy.

Pomaly kráčala hore strmým chodníkom, no na rozdiel od hrobu Romaine, tu ani len netušila, ktorým smerom má ísť. Lucius to ale zrejme zistil dopredu, nakoľko ju slovne poháňal ešte vyššie. Pobehla rezkejšie a vzdialenosť medzi nimi sa zväčšila.

Zvrtla sa, aby pozrela naspäť na Luciusa, no ten stál ešte stále pri bráne, kde sa hádal so Sethom. Laura pri nich postávala s prekríženými rukami a mračila sa.

Leah sa obrátila naspäť k hrobom. Zazrela ju priamo cez uličku, pretože v tej tme skrátka vynikla.

Na leštenom širokom kameni sedela Maine, nohy ležérne prekrížené, v rukách sa pohrávala s bielou holubicou, ktorú zrejme zobrala z niektorého z detských hrobov. Možno si ju dokonca priniesla z vlastného. Leah nedokázala uveriť vlastným očiam. Bol to jej duch? Duchovia sa predsa vznášajú a sú priehľadní, či nie? Presne tak ako vyzerala Stephanie, keď ju privolala. No táto Romaine bola z mäsa a kostí, o tom nebolo pochýb.

„Maine," prehovorila a prišla bližšie.

„Ahoj, Leah," usmiala sa na ňu. „Dlho sme sa nevideli."

„Čo tu robíš?" opýtala sa jej.

Nebol to žiadny zakrvavený démon. Maine bola o kúsok staršia, než si ju pamätala. Jej vlasy neboli zafarbené na čierno, hoci o tom vkuse snívala. Mali jej pôvodnú svetlohnedú farbu a povievali vo vetre, slabo sa leskli v mesačnom svite. Romaine mala omnoho hustejšie a krajšie vlasy, to jej Leah vždy závidela.

Z krehkého vychrtlého dievčaťa sa vytiahla do priemernej výšky, už viac nebola taká útla ako Leah, dokonca sa zdalo, že nabrala omnoho príťažlivejšie ženské krivky. Bolo to, akoby ju puberta aktualizovala na lepšiu verziu.

„Čakám na teba," Romaine si podoprela dlaňou bradu. „Vedela som, že sem prídeš, ak začneš pátrať po tom démonovi."

Rukáv zo zimnej bundy jej skĺzol a ona uvidela tenučké jazvy na jej predlaktiach. Bola to skutočne Maine.

„Myslela som, že si mŕtva," povedala. Hlas sa jej začínal triasť, dlane sa jej potili.

Nechaj mŕtvych zomrieť, Leah.

„Po tom, čo videli moje jazvy, som sa nemohla vrátiť do školy," zasmiala sa Romaine. „Zavreli by ma do ústavu. Nikto by mi neuveril, že ma prenasleduje démon, ktorého sme spoločne vyvolali."

„My?"

„Samozrejme. Som médium, Leah, ale nevedeli sme o tom. Tá hnusná pavúčia bytosť sa na mňa zavesila a snažila sa ma dohnať do šialenstva. Neustále vysávala moju energiu a keď už som bola dostatočne nalomená, bola natoľko silná, že sa mohla pri mne fyzicky zjaviť a dorezať ma. Ale vy ste ma po celý ten čas mali za blázna. Musela som utiecť, ináč by si ma odviedli tí ľudia."

Leah presne vedela, koho myslela. Ľudí, ktorí sa v škole zjavili zakaždým, keď niekto spackal psychologický test.

„Upravila si pamäť svojim rodičom."

„Nemohla som zmiznúť len tak, nahlásili by ma ako nezvestnú."

Leah v diaľke začula, ako sa hlas Luciusa a Setha približuje. Laura zrejme zostala pozadu.

„Tvoji priatelia?" opýtala sa Maine.

„Tak trocha," odvetila Leah.

Zavadila rukou o okraj svojej krátkej bundy a potom si stiahla rukávy naspäť na prsty.

„Chýbala si mi," prehovorila k Maine. „Myslela som, že si načisto preč, celý život som si to vyčítala."

„Ale ty si nikdy nebola na vine, Leah," usmievala sa na ňu Maine. „Bola si jediná, kto mi dal šancu, jediná, ktorá mi verila. Toto ti nikdy nikto nevezme."

Leah zažmurkala. Do očí sa jej začali hrnúť slzy. Po celý ten čas sa z toho všetkého obviňovala, no skutočnosť bola úplne odlišná. Bolo to, akoby sa po celých tých rokoch konečne zobudila z jedného dlhého sna.

„Leah, kde si?" začula Luciusa.

„Som tu," zavolala za ním.

Romaine zoskočila z hrobu a rozprestrela ruky. „Kamošky?" spýtala sa.

Leah urobila váhavý krok vpred a potom ešte jeden. Rozbehla sa k nej. Maine sa usmiala a padli si do náručia.

Na zamrznutú zem capol kusisko krvi. Lucius priskočil bližšie, no pred ním sa zjavil štít, ktorý ho odrazil. Dopadol na zem a zahrešil. Leah stála uprostred ochranného kruhu. Len čo sa uzavrel, nikto už viac nemohol vstúpiť dovnútra, ale ani vyjsť von.

„Leah!" Luciusov hlas preskočil o oktávu vyššie, než by sa na muža patrilo.

Romaine sa zasmiala. Leah jej opätovala úsmev. Na zem hlučne dopadol ďalší prúd krvi.

„Si taká hnusná beštia," pošepkala jej Maine do ucha.

„Si taká mizerná herečka," prehovorila Leah a zvrtla zápästím.

Ostré pazúry, ktoré sa chceli Leah zaboriť do chrbta, ostali na povrchu. Leah prudko uskočila a mykla rukou. Vytrhla Jas z tela Maine a mykla rukou do strany, aby z neho otriasla krv. Romaine sa zatackala späť a rukou s ostrými nechtami si pritlačila ranu naspäť. Krvavá diera, ktorá trčala z jej rozrezanej bundy, sa začala pomaly zatvárať.

„Urobila si si dobre domácu úlohu," povedala Leah. „Na malú chvíľku som skutočne verila, že si Romaine."