Dcéra noci

Kapitola 15

Leah si vzdychla a prechádzala krížom cez chodbu, vyhýbajúc sa hmýriacim žiakom. Keď zaklopala na dvere zborovne, otvorila jej jedna z učiteliek, ktorá ju neučila. Povedala, že prišla za svojou triednou a vpustili ju dnu.

Zborovňa bola veľká slnečná miestnosť plná kancelárskych stolíkov, ktoré boli rozostavané do tvaru písmena U. Za niektorými sedeli učitelia, ktorí sa pripravovali na prvú hodinu, za ďalšími stáli namiesto nich stohy papierov a špinavé šálky s nedopitou kávou.

Leah zazrela svoju triednu učiteľku sedieť na konci jedného z chvostov. Išla priamo za ňou a zastala pri jej stole.

„Leah," zdvihla k nej učiteľka hlavu.

„Chcela som sa opýtať, či by ste ma nepustili domov. Je mi zle."

Mladá učiteľka prudko vydýchla. Bolo jasné, že takúto požiadavku nečakala. Bolo to predsa od nej drzé.

„Vymeškávaš hodiny," spustila svoju prednášku, „ničíš školský majetok. A teraz navyše tvrdíš, že ti je zle a chceš ísť domov. Myslíš si, že ťa môžem pustiť? Myslíš, že keď to urobím, nikto z mojich kolegov a nadriadených nebude spochybňovať moje rozhodnutie?"

Leah zovrela pery.

Oči sa jej zaleskli, ale odmietala plakať v zborovni plnej učiteľov, ktorí ich momentálne sledovali a naťahovali uši. Leah bola jednoducho za dva roky už známa firma. Hlavne po tom, čo sa jej rapídne zhoršil prospech a roztrieskala okná na celej triede.

„Ale ja potrebujem ísť domov," preskočil jej hlas.

„Pokiaľ mi nepovieš, čo sa stalo, nepohneš sa odtiaľto. Ak odídeš, zapíšem ti to ako neospravedlnenú hodinu. Vieš, že ak pribudne čo i len jedna ďalšia, budeš mať problém."

„Zaručujem sa za ňu," chladný odmeraný hlas sa vmiešal do ich hádky.

Lucius Hayden zhodil svoju tašku na stôl neďaleko a podišiel k nim.

„Leah bola u mňa v kabinete," povedal. „Prišlo jej zle a takmer odpadla. Muselo jej byť zle už od rána."

„Krútila sa mi hlava," zapojila sa ihneď Leah. Klamstvá išli samé jedno za druhým. „Chcela som si opláchnuť tvár a krk. Ostalo mi divne."

Učiteľka sa na ňu pozrela. Lucius stál za jej chrbtom a potom pozrel na hodinky.

„Leah musí ísť dnes domov. A odporučil by som, aby s rodičmi navštívila lekára," pokračoval.

Leah postrehla v jeho hlase autoritatívny tón. Lucius Hayden zrejme rád iným ľuďom rozkazoval.

„Počkám s ňou, kým po ňu nepríde odvoz," ponúkol sa ihneď.

„Dobre teda," lavína argumentov jej triednu učiteľku totálne prevalcovala.

A tak o pár minút Leah stála na začiatku školského pozemku a nervózne kopala špičkou svojej topánky do kamienka ležiaceho na chodníku.

„Ďakujem, že ste sa ma zastali," povedala do ticha. „Ale ten doktor bol príliš."

„Musel som ťa poslať za doktorom. Inak by si myslela, že sa nesprávam zodpovedne ako dospelý človek," prevrátil očami. „Ideálne by bolo, keby si za nejakým skutočne išla a povedala, že ti je zle. Nepotrebujem, aby ma považovali za tvojho spolupáchateľa."

Na parkovisku pri školskom dvore zastavilo staré malé autíčko a Leah sa pobrala k bráne. Haydena nechala postávať vzadu. Zavolala Cedricovi a on vďačne prišiel, ale to ju postavilo do situácie, kedy bude musieť urobiť rozhodnutie, pred ktorým sa snažila utiecť. Tak dlho ho odkladala a aj tak sa tomu nevyhla.