DESPERATE

31. Rande

-Steven-

„Neverím, že rodičia súhlasili." Radoval sa Charlie, keď sme opustili brány jeho domu a zastali na ulici.

Na to som nijak nereagoval. V ušiach mi stále doznievali slová jeho rodičov, ktorí v momente, keď sa Charlie stratil z dohľadu, zmenili svoj postoj. Ich vyhrážky kolovali mojou mysľou, no pred Charliem som bol ticho.

„Možno už predsa len začínajú chápať, aký si." Usmial sa na mňa a chytil ma za ruku.

Nechcel som mu kaziť náladu skutočnosťou, že jeho rodičia svoj názor na mňa nikdy nezmenili a zrejme ani nezmenia. Rozhodol som sa preto len bez slova prikývnuť a radšej nadhodil inú tému.

„Kam chceš teda ísť? Kino?"

„Kino znie fajn," priznal Charlie, rozpačito sa usmievajúc, „máš už vybratý nejaký film?"

„Nemám, výber nechám na tebe. Je niečo, čo si chceš pozrieť?" Odvetil som, v duchu si pridávajúc body za svoje správanie. Aj keby som mal nejaký film na mysli, bol by som to nechal na ňom.

„Vlastne áno, je." Šepol natešene a ja som sa nad jeho červenými lícami jemne zamračil. Prešiel mnou akýsi nepríjemný pocit. Pokrútil som nad tým hlavou. Pokiaľ sa nejednalo o nič brutálne presladené, bol som s tým v pohode.

...

Stŕpnuto som stál vedľa Charlieho, ktorý kupoval lístky na romantickú komédiu s názvom Naveky spolu.

Snažil som sa ostať pokojný, no pod povrchom som sa potil. Nemohol som uveriť tomu, že zo všetkých ponúkaných filmov zvolil práve tento.

„Idem nám po popcorn." Hlesol som s nepatrnou nevoľnosťou v hlase a skôr, než mohol čokoľvek povedať, pobral som sa cez potemnenú halu kina o niečo ďalej k pultu s jedlom.

„Dobrý." Pozdravil som chalana približne v mojom veku.

„Dobrý deň, čo vám ponúknem?" spýtal sa mladík za pultom.

„Jeden veľký popcorn a drť." Odvetil som nezaujato. Pohľad som po celý čas nespúšťal z Charlieho otočeného chrbtom. Bolo ťažké odtrhnúť z neho oči. Netušil som, čím to bolo. Pôsobil ako magnet.

„Akú príchuť? Máme citrón, jablko a jahodu." Ponúkol.

Ako som poznal Charlieho, chcel by určite jahodu, a tak som ukázal na tú.

„Môžeme ísť?" spýtal sa Charlie, keď ku mne s úsmevom pribehol, než sa zahľadel na moje ruky, „iba jedna?"

„Zobral som ti jahodovú." Podal som mu ju.

„Ty nechceš?" Spýtal sa zmätene. Až vtedy som si uvedomil, že som kúpil iba tú Charlieho.

„Zabudol som." Priznal som trochu zaskočene.

„Ponúknem vám ešte niečo?" Popýtal sa chalan za pultom. Obrátil som sa k nemu a chystal sa prikývnuť, keď som si všimol, ako hľadí na Charlieho. Otázku sa zjavne pýtal jeho.

Zaťal som sánku. V jeho očiach som rozpoznal záujem.

„Poprosím vás-"

„Nie, to bude všetko." Prerušil som Charlieho a zaplatil za popcorn a jeho drť, potiahnuc ho preč. Hnevalo ma, ako sa na predavača bezstarostne usmieval.

„Naozaj nechceš?" Vyhŕkol Charlie prekvapene, keď som ho potiahol za ruku.

„Nestíhame, už to začína." Vyhovoril som sa.