DESPERATE

❊ Pravda alebo odvaha?

Zhrozene som hľadel na Stevna, ako kráča k dverám od terasy, v ktorých som zarazene stál. Náhle zdvihol svoju tvár od vysmiatych dievčat a pozrel priamo na mňa, zamrznúc uprostred kroku.

Mal som pocit, akoby moje nohy prirástli k zemi. Neušlo mi, ako jeho sánka hnevom stŕpla a pohľad ochladol, čo vyvolalo dobre známu bolesť v mojom vnútri.

Rachel si všimla zmenu v Stevnovej tvári ako prvá.

„To je Charlie. Poznáš ho?" Poznamenala okamžite, očividne si mysliac, že Steven zastal prekvapením z pohľadu na neznámu tvár. Predstavovanie však nebolo zďaleka nutné. Obaja sme dobre vedeli, o koho sa jedná.

Čakal som nejakú nahnevanú poznámku, či škaredé slová. Možno i výbuch hnevu alebo jeho zvyčajnú otázku, ktorú sa spýtal vždy, keď ma niekde uvidel – Čo tu robí? No nič z toho neprišlo. Namiesto toho len v tichosti prikývol, čo ma akýmsi spôsobom desilo ešte viac.

Snažil som sa nedať najavo, ako veľmi na mňa jeho ľadový pohľad pôsobil. Zakaždým keď ma uvidel, mračil sa, hneval sa alebo naopak, nijak nereagoval. Napriek tomu som vždy naivne očakával úsmev... Vedel vôbec, čo mi tým robil? Ako veľmi mi ubližoval...

S predstieraným pokojom som vydýchol a odstúpil od dverí, nechajúc ich prejsť cez dvere von na terasu. Odvrátil som tvár, nevšímajúc si Stevna. A hoci som sa snažil tváriť nedotknuto, mojím telom prešli zimomriavky v momente, keď okolo mňa prešiel.

„Nevidím, že by sa tu opekalo." Podotkol veselo, akoby sa nechumelilo. S ťažkosťou som sa mu otočil chrbtom a prešiel na druhú stranu, snažiac sa mu byť čo najďalej.

„Práve som sa do toho chystal pustiť." Zasmial sa Ryan s menšou nervozitou v hlase. No nevyzeralo to, že by sa Steven chystal čokoľvek spraviť. Očividne plánoval ignorovať ma, čo bola asi tá najlepšia možnosť.

„Ja to spravím." Ponúkol sa a zobral nakrájané mäso na tanieri, prejdúc ku grilu. Ryan sa viditeľne upokojil a prenechal mu miesto.

Steven začal na mriežku ukladať kúsky kuracieho mäsa a špekačky. Rachel sa oprela o stenu vedľa neho a pustila sa s ním do reči, čo vo mne okamžite vyvolalo akýsi nepokoj. Túžil som urobiť to isté, no to by sa na mňa Steven určite nahneval. A tak som ich len z diaľky v tichosti pozoroval.

Čo ak sa Stevnovi Rachel páčila? Napadlo mi tak náhle, až sa môj žalúdok prudko stiahol. Čo ak spolu začnú chodiť?

Túžil som podísť bližšie a zistiť, o čom sa rozprávali.

Ryan si všimol ako postávam sám na terase a zavolal ma k sebe a Amy na trávnik. Išiel som teda za nimi, no nedokázal som sa sústrediť na to, o čom sa bavili. Moje oči neustále blúdili k Stevnovi s Rachel.

Rachel bola oblečená v riflových kraťasoch, ktoré ešte zvýrazňovali jej dlhé nohy. Bola naozaj vysoká. Nemusela ani zakláňať hlavu, aby videla Stevnovi do očí. Páčili sa Stevnovi také dievčatá? Páčila sa mu ona?

Všimol som si, ako si ostatní postupne začínali napĺňať taniere. Zobral som si teda tiež tanier a tichými krokmi sa vybral ku grilu. Steven stál s Rachel kúsok bokom. Chcel som si len nabrať na tanier mäso a nenápadne zistiť, o čom sa rozprávali.

„Ceremoniál na začiatku roka je vždy otrava. Hodinu tam len stojíš a počúvaš riaditeľove keci." Hovoril Steven neďaleko mňa, otočený chrbtom.

Rozprávali sa o škole? Začudoval som sa a siahol po mäse na grile, úplne zabudnúc na teplotu rozžeraveného grilu. Len čo sa moje prsty stretli s horúcim povrchom, nahlas som vyhekol a vzápätí od bolesti zasýpal.