DESPERATE

19. Pretože oheň páli

-Steven-

Pohľad na Charlieho plačúceho na zemi vo mne okamžite vyvolal ostrú bolesť.

Tá mi však pomohla uvedomiť si, že som sa nemýlil. Charlie mi skutočne nebol ukradnutý. Jeho tiché vzlyky, ktoré som už z diaľky počul, ma vo vnútri trhali na kusy a úplne ničili.

Chcel som zastaviť jeho trápenie.

Jeho i moje.

„Charlie." Vyslovil som odhodlane.

Tvár otočil prudko za mojím hlasom a jeho oči sa prekvapením rozšírili, len čo ma zbadal stáť na kopci.

Slzy stekajúce po jeho lícach stačili na to, aby môj žalúdok poklesol a srdce zachvátila ešte horšia bolesť. V tej chvíli som sa nenávidel za to, čo som dopustil. Preklínal som sa za každú jednu slzu, ktorú kvôli mne vyronil.

Charlie si rýchlo utrel líca a šokovane vyskočil na nohy.

„S-Steven? Č-čo tu robíš?" Vyšlo z neho nechápavo, možno až zdesene.

Nepáčilo sa mi, ako vystrašene na mňa hľadel. Prial som si tie uslzené oči plné strachu a bolesti už nikdy nevidieť.

Nechcel som mu viac dávať dôvody na plač. Zahodil som za hlavu všetky zábrany a vydal sa rozhodným krokom k nemu.

Charlie viditeľne spanikáril a ucúvol, preto som napokon kúsok pred ním jemne hlesol:

„Prišiel som ti dať odpoveď."

Pritiahol som si ho do náruče a viac neváhal. Spojil som naše pery dokopy a pocítil neuveriteľný nával eufórie. Všetko vo mne kričalo konečne.

V prvom momente som si dotyk jeho pier na svojich zamiloval. Boli neuveriteľne mäkké a hebké. Musel na nich niečo mať, pretože chutili tak sladko...ako zmes jahôd a čerešní.

Bral som si jeho pery tak, ako som to mal spraviť už dávno pred tým.

Potešil som sa, keď z neho počiatočný šok opadol a bozky mi začal opätovať. Ruky omotal okolo môjho krku, na čo som sklonil tvár ešte o niečo nižšie a pritiahol si ho pevne k sebe. Miloval som ako jeho telo zapadlo do toho môjho. Ako dve perfektné skladačky. Vnímal som všetky miesta, kde sa naše telá dotýkali a vo vnútri cítil narastajúce vzrušenie.

Hlavu som naklonil do strany a vsal do úst jeho spodnú peru, na čo z neho unikol tichý ston.

Ah do pekla, moje telo začalo okamžite reagovať. Mal som pocit, že sa zbláznim. Jeho pery boli jednoducho dokonalé, nedokázal som sa ich nasýtiť.

Túžil som zmocniť sa jeho tela a celého si ho privlastniť. Nechcel som ho už pustiť, nechcel som mu dovoliť odísť. A hoci ma vlastné myšlienky vzápätí šokovali, nedokázal som sa ubrániť pocitu majetníckosti. Chcel som, aby bol Charlie môj.

Zatúžil som vniknúť jazykom medzi tie dva nadýchané obláčiky, keď sa náhle Charlie odtiahol, aby sa nadýchol. Pohľad na jeho červené líca a rozšírené oči plné túžby ma naplnil novým vzrušením. Palcom som prešiel po jeho napuchnutej pere a ucítil, ako sa v mojom náručí zachvel.

Napriek tomu zložil svoje ruky z môjho krku a pokúsil sa jemne odtiahnuť. Neochotne som uvoľnil svoje zovretie a sledoval, ako spravil niekoľko krokov vzad. Okamžite ma zachvátil chlad. Vystrel som sa naspäť do celej svojej výšky a pohľad neodtrhával od jeho zmätenej tváre.

„A-ak je to nejaký vtip..." zašepkal roztrasene, nedokončiac svoje slová. Pochopil som však, čo mal na mysli. Skôr než sa na povrch dostal jeho strach, vážnym hlasom som odvetil: