DESPERATE

18. Jeho odpoveď

-Charlie-

S dievčatami sme sa rozhodli zájsť do školskej knižnice. Vlastne pôvodne išla len Nicol, ale ja s Lauren a Rachel sme sa pridali.

Čakal nás projekt z biológie, na ktorý sme sa potrebovali začať pripravovať. Každý sme mali inú tému, a tak sme si najprv našli vhodné knihy a potom si sadli za stôl pri okne.

Bolo to o dosť lepšie, než som si predstavoval. Vypisovali sme si poznámky z kníh, pomáhali si informáciami z internetu a zároveň sa rozprávali. Páčilo sa mi to. Pochopil som, čo tým Nicol myslela, keď rozprávala o čare vedomostí z knižnice. Bolo to celkom iné, ako hľadať veci len doma na počítači.

Keď som však zbadal čas na hodinkách, začal som si baliť veci do tašky. Nicol sediaca vedľa mňa si všimla moje konanie ako prvá a prekvapene sa spýtala:

„Už odchádzaš?"

V tichosti som prikývol a snažil sa nedať najavo, ako veľmi som sa tešil.

„Tak skoro? Máš to už hotové?" Vyzvedala ďalej, viditeľne sklamaná.

„Prepáč, mám ešte niečo na pláne." Vysvetlil som a odložil si zvyšné zošity rýchlo do tašky.

Rachel do mňa náhle zabodla svoj skúmavý pohľad. Zvedavo podvihla obočie, než zvláštne pokojným hlasom prehovorila:

„S kým?"

Niečo na jej páre pozorných očí ma trochu vystrašilo a donútilo pravdivo odpovedať.

„S-so Stevnom." Vyšlo zo mňa neisto, no mal som pocit, akoby odpoveď už vopred poznala.

Zrejme som sa nemýlil, keďže sa nezatvárila vôbec prekvapene, na rozdiel od Nicol s Lauren. Cítil som ako ma všetky tri odrazu skúmali a trochu znervóznel.

„Je niečo medzi vami dvoma?" Spýtala sa po chvíli ticha Nicol s pobaveným úsmevom na perách.

„Č-čože? Nie," opravil som ju rýchlo, „l-len ma doučuje matematiku."

Ale kiežby bolo...zaznel mi v hlave úprimný hlások. Stevnov chladný prístup sa dal prirovnať ku kocke ľadu, a tak som o podobných predstavách mohol iba naďalej snívať.

„Hmm..." Vyšlo z Nicol podozrievavo. Jej prižmúrené oči plné nedôverčivosti ma donútili zapýriť sa, akoby som klamal.

„Naozaj." Šepol som, snažiac sa nedať poznať svoje vlastné sklamanie nad smutnou pravdou. Nechcel som, aby vedeli o mojich pocitoch k Stevnovi, preto som sa pokúšal tváriť čo najľahostajnejšie. To sa mi asi podarilo.

„Tak dobre, prepáč, ak som ťa náhodou nejako urazila." Usmiala sa napokon Nicol a očividne sa vzdala predošlých konšpirácii. Vďačne som jej úsmev opätoval a prehodil si tašku cez plece.

„Majte sa. A veľa šťastia s projektom." Poprial som im nakoniec a vydal sa k dverám knižnice, nechávajúc ich zvedavé pohľady za sebou.

Dúfal som, že Steven sa už na mňa tešil rovnako, ako ja na naše dnešné doučovanie.

...

-Steven-

„Time out!" Kričal Ryan zadýchane so smiechom v hlase. Unavene sa opieral o kolená neďaleko miesta, kde sedeli Louis s Travisom. Tí sa vzdali už pred desiatimi minútami.

Smial som sa na ich strhaných tvárach, hoci som už bol tiež spotený a nevládal. Eric predo mnou však stále nevyzeral, že by mu stačilo.

„Hráš?" Spýtal sa so súťaživým úškrnom a jasným odhodlaním v očiach. Basketbalovú loptu odrážal o zem a prehadzoval si ju z jednej ruky do druhej.