DESPERATE

1. Ja a On

-Charlie-

Zadýchane som sa posadil na prázdnu lavičku a sklamane si povzdychol pri pohľade na rozohranú hru pred sebou.

Nestávalo sa často, že by som meškal na pondelkový basketbalový tréning, no rada na obed bola nezvyčajne dlhá a automat, z ktorého som kupoval chladenú minerálku, sa musel ako naschvál práve dnes pokaziť.

Svoj ružový batôžtek som spolu s fľašou vody položil do trávy a rýchlym prehrabnutím prstov sa pokúsil upraviť si svoje blonďavé rozstrapatené hniezdo na hlave, než som sa začal plne sústrediť na dianie v ihrisku.

Pohľadom som vyhľadal Stevnovu mohutnú postavu presne v momente, keď sa do jeho rúk dostala basketbalová lopta a v duchu som automaticky pocítil nával vzrušenia a radosti.

Svoje dlhé vlasy siahajúce pod ramená, mal ako zvyčajne pri tréningoch, zopnuté v neupravenom drdole, ktorý napriek jeho nedbalosti pôsobil mužne a príťažlivo. Lúče rozhorúčeného slnka sa neskrývane pohrávali s bordovou farbou jeho vlasov, vytvárajúc rôzne odtiene jemne svetlej až dožerava rozpálenej ohnivej červene.

Svaly sa mu s každým pohupnutím tela viditeľne vlnili pod bielym spoteným tričkom, čo spôsobovalo, že sa mi podvedome nepatrne zrýchlil dych a ruky položené na odhalených kolienkach jemne zachveli.

Sledoval som ako sa s loptou predral na druhú stranu ihriska, než mu cestu skrížili hráči z druhého týmu. Pohľadom som skúmal jeho sústredený výraz, v ktorom sa odrážalo okrem odhodlania aj precízne rozhodovanie.

„Steve, prihraj!" Zvolal Eric, na čo však Steven nijak nezareagoval.

V momente, keď som si bol istý, že prihrá Ericovi na ľavo alebo Ryanovi, ktorý stál priamo pri koši, sa Steven spolu s loptou prudkým pohybom vyhol protihráčovi a rozbehol vpred sám.

So zatajeným dychom som nespúšťal pohľad z jeho svižných pohybov, až kým dobehol ku košu a bez váhania vyskočil vpred, tvrdo vraziac loptu priamo do vnútra koša.

S hlasným potleskom som vyskočil z miesta a veselo zakričal: „Áno!! Do toho Steven!!"

Jeho tvár sa stočila mojím smerom a tmavé oči nabrali okamžite odtieň agresivity, ktorý prinútil viac než jedného spoluhráča cúvnuť vzad.

Prekvapene som stočil svoj pohľad za seba z jednej i druhej strany, všimnúc si, že nikto iný za mnou nesedí, než som opäť nechápavo pozrel na nevraživosť sálajúcu zo Stevnových nazlostených očí.

Nevedel som prečo sa hnevá, keď práve získal ich týmu bod, no rozhodol som sa nevšímať si to a namiesto toho som na tvári sformoval svoj predošlý široký úsmev a s rukou vysoko nad hlavou mu veselo zakýval, dúfajúc že mu aspoň trochu zlepším náladu.

Všimol som si ako ostrá línia jeho sánky ešte viac spevnela, než sa otočil a vydal smerom k ostatným.

Sklamane som našpúlil pery a posadil sa naspäť na lavičku, nezabudnúc si rukou opatrne uhladiť svoju obľúbenú volánikovú sukňu a upraviť svoje biele podkolienky.

Len čo sa ozvalo zapískanie píšťalky, zdvihol som pohľad naspäť k ihrisku a pohľadom vyhľadal Stevna, pocítiac novú vlnu radosti.

-Po tréningu-

Veselo som docupital k dverám chlapčenských šatní a s nervóznym úsmevom naposledy skontroloval svoj outfit.

Biela blúzka bola dôkladne zapravená v svetloružovej volánikovej sukni a obe podkolienky boli vyhrnuté do rovnakej výšky, obuté v obľúbených ružových teniskách s jahôdkovým vzorom.