DESPERATE

37. Pod kontrolou

-Steven-

Prebral som sa, keď som ucítil, ako sa vedľa mňa niečo hmýri. Prudko som otvoril oči, aby som našiel príčinu strašidelných zvukov a znepokojujúcich otrasov. Na posteli vedľa seba som zbadal poskŕčanú kôpku paplónu a nechápavo ju odhrnul, zbadajúc skuvíňajúceho Charlieho.

„Čo sa stalo?" spýtal som sa ho s obavami. Charlie neodpovedal a ja som si uvedomil, že stále spal. Jeho nečujné mumlanie prerušil dunivý úder za oknami. Pozrel som vonku a zočil silnú búrku, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou jeho nepokojného spánku.

Charlie mal oči pevne zovreté, akoby mu čosi spôsobovalo bolesť. Nerozumel som, čo hovoril, preto som hlavu sklopil k jeho chvejúcim sa perám.

„N-nechcel som," nariekal takmer nečujne, „už to neurobím, sľubujem. Bola to moja chyba."

Zamračene som sa odtiahol a zneistel. Vedel som, že sa mu snívalo čosi zlé, no nemal som odvahu prebrať ho po tom, čo mu po minulom prebudení preplo a správal sa opäť zvláštne. Napriek tomu mi pohľad na jeho trápenie nerobil dobre. Nechcel som ho vidieť v bolestiach.

„Charlie." Chytil som ho jemne za plece a váhavo ním zatriasol. Vyľakal sa ešte viac, avšak oči neotvoril. Až keď za oknami udrel ďalší silný blesk, prudko sa vzpriamil do sedu a prebral sa, čím ma riadne vystrašil.

Sťažka dýchal a dlaňami si prekrýval uši, zatiaľ čo ja som ho v napätí skúmal.

„S-si v poriadku?" odvážil som sa ho spýtať. Charlie zachytil moju prítomnosť, ale nezdalo sa, že by ma začal plne vnímať. Rukami si stále zakrýval uši a potichu plakal.

Čoskoro som si všimol, že si uši nezapchával pred búrkou. Namiesto toho schovával jazvy za svojimi ušami. Natiahol som sa k jeho tvári a chápavo sa zahľadel do jeho uslzených očí.

„Môžem?" šepol som.

Charlie na mňa na chvíľu len v pomykove hľadel, než sa pomaly uvoľnil a ruky váhavo odtiahol. Nespúšťal som pohľad z toho jeho neistého, ktorým ma ostražito pozoroval, zatiaľ čo som sa prstami jemne dotkol jeho ušného lalôčiku. Opatrne som zablúdil zaň a prešiel po mieste, ktoré muselo súvisieť s jeho nočnými morami.

Hruď mi oťažela bolesťou pri pocite zjazvenej pokožky, ale zároveň ma napĺňala hrdosť z toho, že mi dovolil dotýkať sa ho na tak zraniteľnom mieste.

Len čo miestnosť ožiarilo svetlo ďalšieho blesku, Charlie sa mykol a privinul sa ešte bližšie k mojej dlani.

„Nebola to tvoja chyba," prehovoril som a Charlie prekvapene rozšíril oči.

„Čokoľvek, o čom sa ti snívalo... Nebola to tvoja chyba," dodal som. Chcel som, aby si toho bol vedomý.

„Nemôžeš za nič z toho, čo spravil. Nemohol si tomu zabrániť," presviedčal som ho, no on len tvrdohlavo pokrútil hlavou.

„Mohol. Vedel som, že to spraví." Prehovoril roztrasene a ja som sa nechápavo zamračil, nerozumejúc jeho slovám.

„Porušil som pravidlo," vydýchol potichu a zdĺhavo sa zahľadel do strany. Čakal som na jeho vysvetlenie, no nevyzeral, že by sa chystal pokračovať.

„Aké pravidlo?" spýtal som sa, podľahnúc zvedavosti. To slovo vo mne nevyvolávalo dobré pocity.

„Jeho pravidlo. Jedno z nich." odvetil chladne s istou zatrpknutosťou v hlase. Niečo v jeho pohľade stvrdlo. Vonku sa zablýskalo, ale tentoraz sa tak nevystrašil. Len pevne zavrel oči a nechal slzy uniknúť von.