Pole Position | Charles Leclerc ✔️

3.

Ubehlo niekoľko týždňov, Charles v Monaku nebol pretože dovolenku trávil so Charlotte čo mi absolútne vyhovovalo. Nepotrebovala som byť v ich blízkosti, naozaj nie po tom čo som sa všetko dozvedela.

Práve som sedela vo svojom byte v Monaku a snažila sa dorobiť nákresy pre náš projekt, keď ma vyrušilo vyzváňanie mobilu. Charles.

Chvíľu som na mobil pozerala, no nakoniec som ho zobrala do ruky a zdvihla. Nemôžem sa mu predsa vyhýbať večne.

„Rei!" Zvolal do telefónu, v pozadí bolo počuť hudbu a smiech. „Prečo si sa mi neozvala? Niečo sa stalo?" Vypytoval sa.

„Nie Charlie, len mám toho veľa." Odvetila som a hlavu si oprela o ruku. Pohľad mi padol na fotku, ktorú som mala v rámčeku položenú na stole. Ja a Charles. Bolo to presne v deň, keď som sa dozvedela, že ma prijali na univerzitu tu v Monaku. Boli sme šťastní.

„Och tak, v piatok sa vraciame do Monaka. Mohli by sme niečo podniknúť?"

„Dohodneme sa, keď prídeš dobre? Musím teraz končiť. Ahoj." Ani som mu nedala priestor na odzdravenie sa a zrušila som hovor. S ťažkým povzdychom som mobil položila na stôl. Vôbec rozprávať sa s ním je ťažké, keď viem o všetkom. Nikdy sme si s Lukom neklamali o to je to ťažšie. Teraz si klameme obaja, ja o ich vzťahu, ktorý nemá žiadnu budúcnosť a on o svojich citoch ku mne. Nevravím, že keby sme si to povedali, tak sa všetko vyrieši ale ten pocit, že mu klamem ma zožiera. Z môjho myšlienkového pochodu ma znovu vyrušilo vyzváňanie mobilu.

„Čo je Charles?" S povzdychom som zodvihla hovor bez toho, aby som sa pozrela na displej kto volá.

„och ja viem, že vyzerám dobre ale stále nie som Charles zlatko." Ozval sa pobavene hlas Eliotta a ja som sa zasmiala. Eliott je jeden z mojich dobrých priateľov z výšky.

„Prepáč. Čo potrebuješ?" Spýtala som sa a pohľadom som si prezrela načrtnuté šaty a snažila sa prísť nato čo im chyba.

„To že ti volám, neznamená že niečo potrebujem."

„Poznám ťa Elliot." So smiechom som odvetila.

„Ach nuž...otvor mi dvere." Skrčila som obočie a pomaly šla ku dverám. „A pohni aj keď tu máš veľmi sympatického suseda."

„Je zadaný." So smiechom som otvorila dvere, kde stal Elliot v jednej ruke s plnou taškou potravín a v druhej z mobilom pri uchu.

„Škoda." Mľasknul, sám sa pozval dnu a išiel rovno do kuchyne. Elliot je tak trocha svojsky ale veľmi rýchlo si ho obľúbite. „Tak za dve hoďky prídu aj Julia, Sophie a Elyna." Otočil sa na mňa keď som prišla k nemu. Zvraštil obočie a pretočil očami. „Mon amour! Preboha ako to vyzeráš?" Zvolal a prešiel ku mne. Sama som si prezrela svoj outfit, ktorý sa skladal z teplákov a mikiny od Charlesa. Vlasy som mala v strapatom drdole, naozaj som dnes nemala v pláne nič robiť. „Bež sa obliecť, nemusíš na seba hádzať najlepšie šaty ale sprav zo seba človeka prosím." ruky si položil na moje ramená a potisol ma, aby som sa vydala k svojej izbe. „Ja zatiaľ nachystám veci na našu mini párty." zasmial sa.

„Na mini párty, na ktorú ste sa pozvali sami do môjho bytu bez môjho vedomia!" zakričala som, keď za mnou zatváral dvere. Vybrala som si teda zo skrine obyčajné biele tielko na ramienka a k tomu obtiahnuté čierne rifle. Vytiahla som z vlasov gumičku, rozčesala som ich a nechala ich voľne spustené. Zobrala som svoju obľúbenú voňavku a strekla som si pár strekov na telo. Vyšla som z izby a smerovala za Elliotom.

„No vidíš, keď chceš dokážeš zo seba urobiť kočku." na stôl už stihol porozkladať nejaké občerstvenie, poháre víno a kadejaký iný alkohol.