Pole Position | Charles Leclerc ✔️

50.

December 2025
„Pani Leclercová, prosím zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite. Pri ďalšej kontrakcii zatlačíte." pozrel sa na mňa doktor. Zhlboka som dýchala a snažila som sa ostať pokojná. To dieťa si nevedelo vybrať lepší dátum ako deň Veľkej ceny v Abhu Dhabí. Charles by mal byť na ceste domov. Ten idiot sa nezúčastnil dnešných pretekov, len aby tu bol so mnou a aj tak tu nie je.

„Kde jee?!" pozrela som sa na Kiku, ktorá mi držala ruku a snažila sa ma ukľudniť. „Dieťa mi vie urobiť, ale keď ho mám porodiť, tak tu ani nie je! ZABIJEM HO!" kričala som a dolu lícami mi tiekli slzy. Tak nemožne to bolelo. Nevládzem.

„Ukľudni sa Re. Hlboký nádych a výdych. Dýchaj spolu so mnou a na pokyn doktora zatlačíš dobre?" hladila ma po tvári a ja som prikývla. Dýchala som spolu s ňou a pri ďalšej kontrakcii som zatlačila.

„PUSTITE MA ZA MOJOU ŽENOU!" ozval sa krik spoza dverí a dnu vletel zadychčaný Charles, ktorý si po ceste obliekal ochranný plášť. Teatrálny výstup, naozaj originálny.  „Je suis là, je suis là bébé." Prešiel na moju druhú stranu a chytil mi ruku. Pevne som mu ju stlačila, až celý v tvári zbledol. Po celý čas som ho sledovala so slzami v očiach. Potrebovala som cítiť jeho prítomnosť.

„Opováž sa tu odpadnúť, z teba nejde dieťa von!" precedila som pomedzi zuby načo rýchlo prikývol.

„To zvládneš. Ja ti verím, si silná." hovoril mi dookola a zotieral mi pot z čela. Odhrnul mi mokré vlasy z tváre a letmo ma pobozkal na čelo. Posledný krát som zatlačila a v tom sa ozval silný plač nášho synčeka. Vyčerpane mi padla hlava na operadlo a spomedzi pier sa mi vydral tichý vzlyk.

„Gratulujem, máte krásneho a zdravého chlapčeka." podala mi sestrička uplakaný uzlík na hruď a ja som si ho opatrne zobrala. Zabalili ho do modrej dečky, cez slzy som naňho takmer ani nevidela. Bol nádherný, ukričaný ale náš. Zdvihla som tvár k Charlesovi, ktorí nás so slzami a láskou v očiach sledoval.

„Ľúbim vás." šepol. Sklonil sa ku mne a pobozkal ma. Sestrička mi zobrala malého a doktor sa na mňa povzbudivo usmial.

„Teraz to už zvládnete sama všakže?" pozrel sa na mňa a ja som prikývla. Kika spolu s Charlesom vyšli von. Pomaly dopadala na mňa únava a pamätám si už len ako ma prevážali na izbu.

***

„Áno...maminka, keď sa zobudí, tak ťa hneď nakŕmi. Si náš statočný chlapček." zobudil ma šepot Charlesovho hlasu. Opatrne som otvorila oči a pohľadom som prešla celú izbu, až som zastala na Charlesovom chrbte.

„Charlie?" šepla som načo sa hneď otočil mojim smerom. So širokým úsmevom ku mne prešiel a pobozkal ma na pery.

„Ďakujem Ti za nášho krásneho syna." šepol a ja som sa usmiala. V tom sa zahlásil aj malý svojím plačom. Krátko som sa zasmiala, Charles ho opatrne vybral z postielky a prešiel s ním ku mne.

„Určite je hladný, daj mi ho." načiahla som k nemu ruky. Opatrne mi ho podal a ja som sa usmiala.

„Ahoj maličký." pohladila som ho po nose, no samozrejme on spustil svoj srdcervúci plač. Rozopla som si nočnú košieľku a priložila som si ho k prsníku. Jemne som sykla od bolesti, keď sa malý prisal.

„Bolí to?"

„Nie, je to príjemné." ironicky som odpovedala a pozrela som sa na Charlesa. „Prepáč." hneď som sa ospravedlnila ale on len zavrtel hlavou a usmial sa. Chytil ma za ruku a pohladil ma. „Prečo si nepretekal Charlie?" pozrela som sa naňho.

„Pretože by som nestihol príchod nášho drobca." doširoka sa usmial a ja som sa vážne naňho pozrela. Malý Jules zvieral Charlesov prst v jeho malej ručičke a Charles ho len s láskou v očiach sledoval. Prisahal, že takto ani na mňa nehľadel ako na Julesa.