Pole Position | Charles Leclerc ✔️

46.

Včerajší deň na kvalifikácii som strávila s Kikou v garážiach Alpine, snažila som sa nevystrčiť ani pätu von. Našťastie, akoby zázrakom, som sa nestretla s Charlesom za čo som bola neskutočne vďačná. Nebola som schopná mu čeliť tvárou v tvár a rozprávať sa o našej situácii. Bála som sa, bála som sa, žeby to mohol pre nás znamenať naozjastný rozchod a práve toto vyhýbanie mi v tom pomáhalo. Viem, že to nie je správna vec, ale nechcem si pripustiť ešte tú horšiu. Charles mi ukázal aký vie byť život krásny a čo je to pravá láska. Po jeho boku som cítila neopísateľné veci, ktoré som nikdy pri nikom nezažila. Vedela som, že on bol tým pravým ale nedokázala som sa mu postaviť tvárou v tvár a rozprávať sa s ním. Ešte nie. 

***

Nervózne som sa ošila a obzrela som sa okolo seba či ho niekde neuvidím. Všade okolo mňa boli fanúšikovia Ferrari a rozoznať v tých tričkách Charlesa od ostatných bolo náročné. Veľká cena Monzy sa diala o niekoľko hodín, paddock bol totálne preplnený čo mi vyhovovalo. Pretože takto by ma Charles veľmi ťažko zahliadol a myslím, že mal dostatok svojej roboty. 

„Mi scusi. [prepáčte mi]" ozval sa hlas vedľa mňa, keď do mňa niekto vrazil. Tú vôňu by som spoznala kdekoľvek. Charles. Zhlboka som sa nadýchla a otočila som sa na druhú stranu. Keď som si bola istá, že je už ďalej ponad plece som sa za ním pozrela. Zmätene okolo seba pozeral, kým sa na niekoho neusmial. Bol nádherný, keď sa usmieval a vyzeral tak šťastne. Pozrela som sa tým smerom a srdce mi vynechalo úder, keď som tam videla stáť krásnú mladú ženu, ktorá mi bola mierne povedomá. Podišiel k nej, pobozkal ju na líce a uväznil ju vo svojom objatí. V objatí, ktoré pred niekoľkými dňami venoval iba mne. Moje srdce sa v danom momente roztrieštilo na niekoľko kúskov.

„Prepáč, že som ťa tu tak nechala. Ale už som tu!" zvolala Kika, ktorá ma vytrhla z pozerania sa na nich. Vrhla sa mu okolo krku a Charles sa usmieval ako slniečko. Nevyzeral na to, žeby sa trápil ako všetci hovorili, práve naopak vyzeral naozaj šťastne a spokojne. Veľmi rýchlo ma vymenil. So smutným úsmevom som sa pozrela na Kiku. 

„Nebol to dobrý nápad. Prepáč, ale pôjdem preč. Zbytočne ste po mňa chodili do Monaka a všetko je to márne." snažila som sa na sebe nedať poznať, že sa niečo deje.

„Rei!" zvolala za mnou, keď som sa vydala smerom von z paddocku. Chytila ma za ruku no ja som sa jej vytrhla a utekala som von. Musela som sa dostať preč, preč odtiaľto a hlavne preč od neho.

„Reina?" prekvapene sa ma spýtal Carlos, keď som doňho vrazila „Garáže sú opačným smerom." zasmial sa, zdvihla som k nemu pohľad a rýchlo som si zotrela slzy.

„Prepáč Carlos, ponáhľam sa." odvetila som a vyšla som von. Bola to hlúposť sem ísť. Bola som hlúpa, keď som si myslela, že ma miluje tak ako mi to tvrdil.

Charles
„Charles, bože tak dlho som ťa nevidela. Vidím ťa iba, keď je veľká cenu tu v Monze." buchla ma do ramena Giulia, načo som sa krátko zasmial.

„Prepáč. Je to náročné." nevinne som sa usmial a kráčal som s ňou k nám do garáží.

„Chápem. Ale videla som, že si zadaný." zvedavo sa ma vypitovala a ja som si povzdychol.

„Či ešte stále som...to je otázné. Máme to trocha komplikované." poškriabal som sa na zátylku.

„Čo si urobil?" postavila sa predomňa a ja som pretočil očami. Neznášam toto jej správanie. Je mi ako sestrou, ale občas by som ju zabil. S Giuliou sa poznám vďaka Andreovi. „No to je jedno. Ja mám novinky!" tleskla a niečo vyťahovala z kabelky. Prešli sme k mojej šatni a ja som jej venoval plnú pozornosť.