Pole Position | Charles Leclerc ✔️

18.

Reine
Ťažko som rozlepila oči, tvár som si pretrela dlaňou no hneď som sykla od bolesti. Oči ma pálili od toľkého plaču a takmer celé telo ma bolelo. Hlavu som pootočila na pravú stranu a pohľad mi padol na spiaceho Charlesa. Spal na bruchu s rukami zloženými pod hlavou, pery mal pootvorené z ktorých kde tu vyšiel tichý chrapot. Pousmiala som sa nad obrázkom, ktorý sa mi naskytol hneď z rána. Chvíľu som naňho hľadela a možno si z časti predstavovala aké by to bolo sa zobúdzať po jeho boku každé ráno.

„Ja viem, že sa na mňa pozeráš." zrazu prehovoril a ja som si tvár zaborila od hanby do vankúša.

„Prečo nespíš?" spýtala som sa, Charles otvoril oči a pousmial sa.

„Lebo už som sa naspal dosť a len som relaxoval." zachrapčal, prevalila som sa na chrbát a zhlboka sa nadýchla.

„Prečo si vlastne prišiel?" Otočila som sa nabok.

„Pretože som to chcel s tebou všetko urovnať a veľmi si mi chýbala. Tvoj smiech mi tam chýbal." pousmial sa a ja som mu venovala úsmev.

„Ďakujem Charlie." len prikývol. „Uh...idem pozrieť či môj starý mobil ešte funguje, aby som mohla našim zavolať." posadila som sa, nohy som položila na studenú podlahu a prešla ku stolíku, kde som v prvej zásuvke našla svoj starý mobil a po úspešnom zapnutí som sa s úsmevom otočila na Charlesa. „Funguje."

„To je super, idem spraviť rýchle raňajky a mohli by sme ísť. Treba sa ti ešte asi zba-" nedokončil pretože pohľad mu padol na môj nedobalený kufor. „Niekam si sa chystala?" krátko sa na mňa pozrel.

„Chcela som s tebou všetko urovnať." zopakovala som jeho vetu načo sa mu na tvári zjavil široký úsmev a odhalil svoje jamky v lícach. Len prikývol a odišiel dolu do kuchyne. Ja som ešte zavolala mame s tým že dnes sme tam a všetko im vysvetlím.

***

Vzala som si kufor, no Charles mi ho hneď zobral. Jeho starostlivá stránka bola razom späť.

„Neboli ťa ta ruka?" Prstom poukázal na moje modraste hánky a ja som s malým úsmevom zavrtela hlavou. On sa však zamračil, všetko pustil a zobral mi ruky do tých svojich, vyhrnul mi rukáv a nahlas vydýchol. „On ťa nasilu držal?" Pozrel sa mi do očí. „Pane bože on ťa chcel..." Trhane sa nadýchol, keď mu to všetko dávalo zmysel. Len som sa trpko usmiala, vytiahla som si ruky z tých jeho a stiahla si rukávy naspäť.

„Už to nerieš Charlie." Pohladila som ho po pleci. „Poďme už preč prosím." Pousmiala som sa a Charles nakoniec len prikývol.

„Máš všetko?"  Pozrel sa na mňa a ja som len prikývla. „Včera som sa tu nemohol dostať." Skonštatoval keď odomykal všetky zámky na dverách. „Ešteže stále máte ten hlúpy vchod cez pivnicu." Zasmial sa a otvoril dvere. Zasekol sa v pohybe a cele jeho telo ztuhlo. Nakukla som cez neho a keď som zbadala Samuela prišlo mi zle. Myslela som, že sa hneď pozvraciam. Charles sa v momente postavil predomňa a schoval ma za svoj chrbát. Chytila som ho za ruku a silno mu ju stískala.

„Ty si potom všetkom, čo si jej spôsobil, dovoluješ sem vstúpiť?! Mám ti ten ksicht rozmlátiť tak, že ti ho už ani doktori nedajú dokopy?!" Z Charlesovho tonu hlasu sa dalo poznať že bol poriadne naštvaný. A takéhoto Charlesa často teda nestretávam. Potiahla som ho za ruku k sebe, keď som cítila, že kazdu sekundu sa po ňom rozbehne.

„Mohol som si myslieť, že sa vyplačká rovno tebe." Odvetil Samuel. Pri jeho hlase sa mi telo roztriaslo. Ruky sa mi začali potiť a dych sa mi zrýchlil. Táto veta bola poslednou kvapkou v Charlesovom pohári na to, aby sa celý prelial.