Pole Position | Charles Leclerc ✔️

44.

Môžete si pustiť pieseň hore 🔝

„Ozvi sa hneď ako ti skončí táto dovolenka." s malým úsmevom na perách som ho sledovala opretá o zábradlie na jeho jachte. Vietor mi rozfukoval vlasy, Charles si ťažko povzdychol a pritiahol si ma do objatia.

„Vieš, že áno. Nevydržím bez teba ani o sekundu dlhšie." zamumlal mi do vlasov.

„Musím sa s tebou potom porozprávať. Mal by si to vedieť." šepla som a odtiahla som sa od neho.

„Niečo sa stalo?" zľaknuto sa na mňa pozrel. Nesúhlasne som zavrtela hlavou a pousmiala som sa. Upravila som mu vlasy a následne som ho pohladila po líci.

„Nie...len je to dôležité. Ale nechcem ti kaziť letnú prestávku a dovolenku. Poriadne si to uži, zachvíľu ťa čakajú povinnosti." postavila som sa na špičky a krátko som ho pobozkala.

„Desíš ma Rei." vydýchol. Len som mu venovala úsmev. Zobrala som si svoju tašku a zamávala som ostatným. „Dávaj si pozor."

„Budem. Ty tiež."

***

„Povedala si to Charlesovi?" spýtala sa ma mama. Pozrela som sa na ňu a nesúhlasne som zavrtela hlavou. Hovorila som totiž o butiku starej mami. Moja mama nesúhlasila s tým, že som to Charlesovi nepovedala. Prísne sa na mňa pozrela a skrčila obočie.

„Bojím sa mu to povedať. Nebude sa mu to páčiť. On Monako miluje, mami."

„Ale miluje aj teba. Pochopí to, uvidíš. Len sa s ním rozprávaj, neskrývaj to pred ním. Takto to bude len horšie. Postavíš ho na hotovú vec a on čo?" pohladila ma po ruke.

„Ja viem, keď sa vráti...tak sa s ním chcem porozprávať." s povzdychom som sa oprela o stoličku. „Budem musieť ísť naspäť do Monaka, zajtra som už v práci. Je mi ľúto, že som nevidela dvojičky ale vieš, že môžete prísť aj vy ku mne mami." pozrela som sa na ňu načo len prikývla. Aj tak neprídu. Celou cestou v aute domov som nad všetkým rozmýšľala. Možno som mu to naozaj mala povedať hneď ako som to vedela. Veď predsa Charles nenávidí klamanie. Bože čo som to zasa spravila? Prečo si toto dobrovoľne robím? Budúci týždeň sa už vracia domov do Monaka a ja viem, že sa dohrnie hneď za mnou. Nemám mu to za zlé, sme predsa prá a navzájom sa milujeme. Tým však viem, že mu to musím povedať. Vie, že sa niečo deje a tak či tak to zo mňa dostane.

O týždeň neskôr
Nervózne som ho čakala u mňa v byte. Písal mi pred niekoľkými minútami, že je na ceste ku mne. Dlane sa mi potili, utrela som si ich do nohavíc a zhlboka som sa nadýchla, keď zaklopal na dvere. Prešla som k ním a otvorila som ich. Na tvári mu svietil jeho úsmev, z ktorého sa tisíckam dievčať podlamujú kolená a moje na tom neboli inak.

„Ahoj chérie." uväznil ma vo svojom objatí a ja som sa k nemu privinula ešte viac. V objatí sme vošli dnu do bytu a Charles za nami zavrel dvere. „Niečo ťa trápi. Povieš mi to konečne?" šepol a ja som len mlčky prikývla.

„Sľúb mi, že sa nenahneváš. Sama som to musela dlhšie spracovať." odtiahla som sa od neho. Zamračil sa, zobul si topánky a nasledoval ma do obývačky.

„Poď sem ešte." roztiahol náruč. Ruky som si obmotala okolo jeho pásu a zdvihla som k nemu tvár. Hneď to využil a pritisol pery na tie moje. „Strašne si mi chýbala." vydýchol mi na perách. Pousmiala som sa a odtiahla som sa od neho.

„Aj ty mne, ale prosím. Musím ti to povedať, skôr ako sa rozhodnem, že ti to nepoviem." povzdychla som si. Posadila som sa spolu s ním na gauč a chytila som ho za ruky. „Milujem ťa, vieš to však?" pozrela som sa naňho. Skrčil obočie a nechápavo na mňa hľadel.

„Čo sa deje? Mám strach...pre boha si chorá?" so slzami v očiach na mňa hľadel a ja som sa krátko zasmiala.

„Daj pokoj Charles." zavrtela som hlavou. „Ide o to, že...stará mama má už svoj vek a tak ako ona zdedila butik po jej mame..." zhlboka som sa nadýchla.

„Tak ty zdedíš butik ďalej." dokončil za mňa smutne sa usmial. Chvíľu som ostala ticho a nakoniec som prikývla.

„Povedala mi to, keď sme boli tam. Postavila ma na hotovú vec. Chce, aby som ho zdedila ja, aby som pokračovala v tom čo začala jej mama a ona." sklonila som hlavu. „Viem, že od teba nemôžem žiadať, aby si tam odišiel so mnou."

„Počkaj, ty tam chceš odísť žiť natrvalo?" prerušil ma a prekvapene sa na mňa pozrel. Pustila som mu ruky, pretrela som si tvár dlaňou a postavila som sa.

„Ako inak to bude fungovať? Nebude sa to dať riadiť z Monaka, každý by si tam robil čo by chcel. Ja viem, že vzťahy na diaľku nefungujú, ale-"

„Ale čo my? Čo ty a tvoja práca vo Versace? Veď to bol tvoj sen ako si pamätám. Navyše ja som takmer väčšiunu víkendov preč. Už takto je to komplikované, čo to nevidíš?" vyčítavo sa na mňa pozrela a ja som naňho prekvapene hľadela.

„Prepáč Charles, ale ja som ťa vždy podporovala v tvojom sne, v tom čo ťa baví. Nikdy som ti nevyčítala, že som koľkokrát aj dva týždne sama doma. Hádam odomňa nechceš, aby som dielne a všetko predala." ticho na mňa pozeral a ja som sa ironicky zasmiala. Naozaj som si o ňom nemyslela, že je tak sebecký a nedokáže ma podporiť. Bola som kľudná, ale vedela som, že tento rozhovor nedopadne dobre.

„Kedy si mi to vlastne chcela povedať? Alebo si ma chcela postaviť rovno na hotovú vec?"ozval sa po chvíli ticha.

„Charles! Do riti, myslíš si, že pre mňa to je jednoduché? Nebola som na to pripravená ani ja, potrebovala som to spracovať. Potrebovala som spracovať to, že moja stará mama tu možno zachvíľu nebude..." do očí sa mi tisli slzy a spodná pera sa mi od zlosti triasla.

„Rei..." načiahol sa po mojej ruke, no ja som sa odtiahla.

„Vždy som ťa podporovala Charles. Prečo to nedokážeš aj ty? Nežiadam od teba, aby si odišiel z Monaka. Pre boha, nestaviam ťa na hotovú vec, že tam už odchádzam zajtra." rozhodila som rukami.

„Ale raz to príde Reine a čo potom?! Budeme sa tváriť akoby nič? Ty odídeš žiť do Feraguda a ja ostanem tu v Monaku? To môžme rovno náš vzťah ukončiť, pretože to tak nezvládneme." oprel sa o operadlo a ja som naňho hľadela neschopná slova. „J-ja myslel som to tak, že bude to náročné pre nás oboch a zbytočne by sme sa trápili." potichu povedal. Zotrela som si slzu a naštvane som naňho hľadela. Vidím, že nášmu vzťahu veľmi veril.

„Si taký idiot..." zasyčala som pomedzi zuby. „Vezmi si veci a vypadni." otočila som sa mu chrbtom, aby nevidel moje slzy. Tak strašne to bolí. Ja viem, že by to bolo náročné, ale nemusel mi to povedať takto.

„Rei..." chytil ma za ruku, no ja som sa mu hneď vytrhla a odstúpila som od neho.

„Vypadni Charles." nemala som silu ani kričať. Počula som len ako si pozvdychol a prešiel ku dverám, kde sa obul. Venoval mi krátky pohľad a odišiel. On prosto odišiel a ani nebojoval. Nebojoval o náš vzťah, proste to vzdal a odišiel. Naštvane som zobrala vankúš do rúk a hodila som ho po dverách. Spopod pier sa mi vydral tichý vzlyk. Tak strašne to bolí.

Ahojte 😊

Meníte ma prosím 😂😂. Ach hrdličky naše...problémy v raji 😭. Myslite si, že obaja reagovali prehnane? Mala Rei pravdu v tom, že Charles ju nepodporuje v tom čo robí?
Nuž, všetko sa dozviete v ďalších častiach 😅.

Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️