Pole Position | Charles Leclerc ✔️

Epilóg

Máj 2031
„Jules, Hervé! No tak pohnite si chlapci lebo prídeme neskoro!" zvolala som od schodov zatiaľ čo som chystala desať mesačného Raphaela, ktorý mi samozrejme odporoval ako vždy.

„A kde je ocko?" spýtal sa ma Hervé dnes už tak po desiaty krát.

„Zlatko, povedala som ti, že po nás príde. Mal ráno povinnosti." pozrela som sa naňho a on len prikývol a znova behal po dome s jeho obľúbeným autíčkom. Nahlas som si povzdychla, občas som to pri nich strácala.

„Mamii! Hervé mi zasa ukradol moje autíčko!" dupotal dolu schodami Jules.

„Chlapci prestante sa hádať, lebo nikam nejdeme. Jules, jeden deň to bez svojho autíčka vydržíš a hotovo." obula som Raphaelovi topánočky, keď sa začal načahovať po jeho plyšákovi. Bože niekedy naozaj ako v cirkuse. Počula som na príjazdovej ceste parkovať auto, čo znemanalo, že Charles prišiel. V tom sa tí dvaja začali hádať o to jedno blbé malé autíčko. Rýchlo som Raphaela vložila do postielk a otočila som sa k ním.

„Tak a dosť!" zvolala som. Prešla som ku nim a zobrala som autíčko Hervému z ruky. „Nebudete ho mať ani jeden a hotovo!" oduto sa na mňa pozreli. „Nepozerajte sa na mňa tak oduto, lebo dostanete výprask a ostaneme doma. Nepôjde sa na žiadne formuly a pôjdete spať." pohrozila som im prstom a v tom vošiel dnu Charles.

„Vidím, že zasa mi hneváte maminku. Čo som vám povedal, že maminku musíte počúvať." zobral si na ruky Raphaela a podišiel ku mne. „Ahoj chérie." vtisol mi krátky bozk na líce a ja som sa len krátko usmiala. „Tak šup, obuť sa a čakať ma pri dverách." zvolal Charles a obaja prešli urazene ku dverám, kde sa obuli.

„Čo budeme robiť, keď budú v puberte? Však si neviem dať rady s nimi už teraz." chytila som sa za čelo a povzdychla som si.

„Si v poriadku? Si celá bledá. Jedla si niečo?" pohladil ma po líci a ja som si len ťažko povzdychla.

„Hej som, len som unavená. Ráno mi bolo zle a tí dvaja mi teda dnes nepomohli."

„Chceš ostať doma?"

„Niee, určite nie. Dnes má predsa byť na domácich pretekoch štvornásobný šampión. Chcem ho vidieť vieš ako." objala som ho okolo pásu a doširoka som sa usmiala.

„Och, mám pocit, že ťa viac zaujíma on ako ja." hral so mnou túto hlúpu hru.

„Samozrejme. Z Charlesa Leclerca ženy padajú na kolená ešte aj teraz. Ver mi viem o tom svoje." dala som Raphaelovi bozk na líce a on sa hneď uložil na Charlesovom ramene.

„Nemá náhodou už tri deti?" zamračil sa a ja som sa krátko zasmiala.

„Veru, že má. Jules, Hervé a Raphael. Však tak?" pozrela som sa na Raphaela, ktorý sa na mňa usmieval. „Tak poď sem drobček. Dnes pôjdeš k starej mame. No, keď budeš starší, tak potom aj teba vezmeme pozrieť si formulu." zobrala som si ho od Charlesa. Ten šiel usadiť našich dvoch nezbedníkov a ja som zatiaľ pobrala veci pre Raphaela.

***

„Charles, nechýba ti jazda v monoposte?" spýtal sa ho moderátor a ja som ho z chlapcami sledovoala opodial. Byť späť v monackom paddocku je zvláštne.

„Samozrejme, že mi to chýba ale mám už iné priority. Myslím, že byť 4-násobným šampiónom sa nepodarí každému. Ja som si svoj sen splnil, teraz ho prenechávam mladším jazdcom a ja si užívam dni s mojou rodinkou." usmial sa a z tribúny sa ozýval piskot a krik. Hervé ma objal okolo nohy, čupla som si k nemu a pohladila som ho.

„Nič sa nedej zlatko, ocka mjú len všetci radi." pohladila som ho. Jules sa o mňa oprel a pozrel sa na mňa.

„Chcem byť ako ocko." zrazu odvetil a ja som sa naňho prekvapene pozrela. Nikdy ho tento šport až tak moc nezaujímal, preto ma to prekvapilo.