Pole Position | Charles Leclerc ✔️

26.

„Reine, prosím ťa pomôž dievčatám v dielňach vyložiť tieto látky. Dnes to prišlo a nestíhame nič na našu prvú jarnú prehliadku tu v Monaku." Ozvala sa Marie, ktorá mala na starosti celý chod obchodu.

„Samozrejme." Prikývla som a spolu s látkami som prešla ku krajčírkam. „Kde vám to položím dievčatá?" Ledva som dofučala do dielne načo mi to hneď brali z rúk. Áno je pravda, že tu som zatiaľ ako taký malý poskok ale tak na začiatku nemôžem očakávať hory doly.

V práci som končila o ôsmej večer a keďže som sľúbila Charlesovi, že sa uňho zastavím tak som si to zamierila rovno k nemu do bytu. Zaklopala som na jeho vchodové dvere a čakala kým mi otvorí.

„Už som myslel, že neprídeš." S úsmevom mi otvoril.

„Prepáč, ale mala som toho veľa v práci." Smutne som sa usmiala a vošla dnu, Charles za mnou zavrel dvere a ja som si skopla topánky na chodbe. „Máš niečo na večeru prosím?" So psími očami som naňho hľadela načo prikývol.

„Myslel som si, že si nič nejedla tak som navaril." Prešiel do kuchyne a ja som ho nasledoval ako poslušný psík.

„Si úžasný." Zasmiala som sa. „Treba ti s niečím pomôcť?" Po ceste som si zobliekla kabát a spolu s kabelkou som ho nechal na gauči.

„Nie kľudne si sadni." odvetil a motal sa v kuchyni. Podoprela som si hlavu a sledovala ho. Bol tak sústredený na chystanie večere, že ma vôbec nevnímal a ja som samú seba pristihla pri tom ako si ho obzerám. Zavrtela som hlavou. Čo to robíš Reine?

„Aké je to prekvapenie?" spýtala som sa ho, aby som prestala robiť hlúposti ale aj kvôli tomu, že som bola zvedavá. Pootočil sa na mňa a usmial sa.

„Si nedočkavá." so smiechom zavrtel hlavou. Do rúk si vzal dva taniere, prešiel ku mne a položil predo mňa jeden tanier s cestovinami.

„Vieš variť aj niečo iné ako cestoviny?" podpichla som ho, načo ma hneď zmrazil pohľadom.

„Aspoň niečo viem variť na rozdiel od teba." odvetil a sadol si oproti mne. Dobrá rana späť Charlie. „Rozmýšľal som, žeby som zverejnil svoje skladby." pozrel sa na mňa po chvíli a ja som sa usmiala.

„Ako myslíš...normálne ich vydať? Že budú dostupné na platformách?" napichla som si na vidličku cestoviny. Len prikývol.

„Jednu ti chcem zahrať. Ešte si ju nepočula." usmial sa a červeň mu jemne stúpala do líc.

„Nemusíš sa hanbiť Charlie." zasmiala som sa. „Rada si ju vypočujem. Si totiž veľmi talentovaný. Myslím si, že keď to vydáš von, tak budeš v rebríčkoch na prvých miestach."

„Zas toľko mi nefandi." rozosmial sa.

„Ale ja to myslím vážne Charles." usmiala som sa. „Zložiť skladbu nie je len tak za pár sekúnd. A tvoji fanúšikovia milujú tvoju hudbu. A keď nie oni, ja určite." venovala som mu široký úsmev načo sa chvíľu na mňa zahľadel a potom sa pustil do svojej večere.

***

Charles si sadol za klavír a ja som si k nemu prešla z boku. Charles si položil prsty na klávesy a otočil sa na mňa.

„Táto melódia ku mne prišla po pretekoch v Austrálii." Pousmial sa a ja som prikývla. Oprela som sa o klavír a v tichosti ho sledoval. Jeho prsty sa rozbehli po celej klaviatúre a do mojich uši sa dostala krásna ale zároveň smutná pieseň. V piesni ste mohli cítiť všetky jeho pocity, dokonca aj jeho frustráciu. Do hudby dával všetko, bola preňho únikom z reality. Pohľadom som prešla na jeho sústredenú tvár a pousmiala sa. Zavrela som oči a nechal sa unášať melódiou, ktorú som počula po prvý krát a bolo mi cťou, že mi ju vôbec zahral.