Pole Position | Charles Leclerc ✔️

32.

„Nepremýšľali ste, žeby ste si písali denník? Nemusí to byť ani denník, stačí si zapisovať myšlienky alebo vaše zle sny. Veľa ľudom to pomáha." Navrhol mi doktor pri odchode a ja som naňho upriamila svoj pohľad.

„Myslite, žeby mi to pomohlo?"

„Neskúsite, neviete. Minimálne si odľahčite myseľ." Usmial sa a ja som prikývla.

„Porozmýšľam, ďakujem." Usmiala som sa a zobrala si kabelku, keďže sa blížilo ku koncu našej hodiny.

„Po tomto víkende by ste mali troška upustiť. Zle sny môžu byt spôsobené aj nedostatkom spánku a vyčerpania."

„Och...tento víkend idem do Baku. Podporiť svojho priateľa, Charlesa." Doširoka som sa usmiala.

„Takže vaše city k nemu sa zmenili?" Chvíľu som premýšľala nad jeho otázkou.

„Popravde, neviem. Ale cítim sa pri ňom v bezpečí, je mojim domov a hlavne ma chápe a nechá mi čas, keď ho potrebujem. Je iný, chápavý, láskavý, ma tak veľké srdce. Pre svojich blízkych by spravil prvé aj posledné." Usmiala som sa a v tom momente mi to došlo. Už to nie je len o tom, že sa cítim pri ňom dobre ale...ľúbim ho. „Ale vlastne, sama viem, že..." citila som v očiach slzy. „Že to už nie je len to detské priateľstvo, ale aj láska." Zasmiala som sa. Doktor sa na mňa s malým úsmevom pozeral a prikyvol.

„Teším sa na naše ďalšie stretnutie Reine." Odvetil a ja som sa postavila. „Keby niečo, ozvite sa a môžeme sedenie aj posunúť."

„Ďakujem, dovidenia." Vyšla som dverami a usmiala sa. Ľúbim Charlesa. A práve mi je jedno, že nás je plný Instagram ako sme spolu odchádzali včera domov. Namierila som si to rovno k bytovému komplexu, kde býva Charles. S úsmevom som sa zastavila pri jeho dverách a zaklopala. Nečakala som dlho a otvoril mi vysmiaty Charles.

„Re? Nemala si-"

„Ľúbim ťa Charlie." Vyhŕklo zo mňa a Charles na mňa prekvapene hľadel. Odstúpil od dverí a ja som okolo neho vošla dnu. „Dnes som si uvedomila, že sa pri tebe cítim bezpečne. Si pre mňa mojim domovom. Keď ma objímeš a uväzníš ma vo svojom objatí, mám pocit, že vtedy mi nik neublíži pretože si tu ty. Už dávno to nie je len to priateľstvo z detstva. Neviem presne popísať čo k tebe cítim ale je to silné a..." zakoktala som sa a nervózne sa usmiala. Charles tam len stál a nemo na mňa hľadel. „Charles?" Šepla som, keď vôbec nič neprehovoril. Pohľad mu padol za mňa a ja som sa otočila, kde som videla stáť Arthura a Jorisa. Cítila som ako mi červeň stúpa do líc, zhlboka som sa nadýchla.

„Ahojte." Nervózne som sa usmiala a Arthur mi len mávol rukou. „Mohli...mohli by sme ísť do spálne?" Otočila som sa naspäť na Charlesa, ktorý prikývol a chytil moju ruku. Venovala som Arthurovi hanblivý úsmev a ten sa len pobavene na toto všetko díval. „Charles, nevedela som, že sú tu. Prepáč, ale dnes na sedení som si uvedomila, že k tebe cítim niečo viac a potrebo-" prerušil ma pritisnutím svojich pier na tie moje.

„Moc rozprávaš baby." Pobavene odvetil a jemne obtrel pery o moje. Usmiala som sa a pohladila ho po líci. Uprel svoj pohľad do mojich oči. „Môžeš to zopakovať? Tie dve slova..." s úsmevom som si zahryzla do pery.

„Ľúbim ťa, Charlie." Šepla som tak, aby to počul len on. Privrel viečka k sebe .

„Nevieš si predstaviť ako dlho som na toto čakal. Ale je to ešte krajšie a lepšie ako som si to predstavoval Re." Chytil mi tvár do dlaní. „Milujem ťa, žeby som ti zniesol aj modré z neba k nohám." Pri jeho slovách ma hrialo pri srdci, ktoré rýchlo bilo. Mala som pocit, že mi vyskočí z hrude. Obmotala som si ruky okolo jeho pásu a privinula sa na jeho hruď. Citila som jeho pery v mojich vlasoch načo som sa pousmiala. Milujem tieto jeho malé prejavy lásky.

„Mal by si sa dobaliť." Krátko som sa zasmiala, keď som zbadala jeho bordel v izbe. To nie je pre mňa nič nové. Keď Charles odchádzal na preteky a balil sa, tak bol schopný poprehadzovat celú skriňu.

„Môžeš mi pomôcť." Pobavene odvetil. Odtiahol sa odomňa a znova ma pobozkal. S úsmevom som mu bozk oplatila a pohladila ho po hrudi. „Fajn mali by sme vyjsť von, lebo tí dvaja budú mať sprosté reči." So smiechom odvetil a ja som prikývla.

„Mali by sme im to asi povedať teda." Chytila som ho za ruku a spolu sme vyšli von.

„Chodíte spolu?" Hneď sa spýtal Arthur.

„Thuro!" Zasmiala som sa a následne usmiala. Charles si ma privinul k sebe.

„Ako dlho?"

„Cez dva týždne." Odvetil Charles. „Vie to iba Pierre s Kikou, tak si to vy dvaja zatiaľ nechajte pre seba." Ukázal na nich prstom načo obaja prikývli.

„Kedy to chcete povedať Maman a tvojim rodičom Re?"

„Neviem, možno čoskoro. Nie som však úplne pripravená čeliť médiám. A som vďačná, že Charles ma v tomto chápe." Pousmiala som sa načo som pocítila jemný stisk na páse.

***

„Budeš mi chýbať." Vtisol mi bozk na čelo, pousmiala som sa a pritisla sa na jeho hruď.

„Veď sa v piatok vidíme." Zamumlala som mu do hrude.

„Ale aj tak mi budeš chýbať." Odtiahla som sa a úsmevom som sa naňho pozrela. Hneď sa ku mne sklonil a pobozkal ma. Zavrela som oči, ruky som si vplietla do jeho vlasov a nechala sa unášať jeho bozkami. Usmiala som sa mu na perách, odtiahla som sa a následne som mu vtisla krátky bozk na pery.

„Charlie? Mohla by som tu zostať? Vieš v noci, keď cítim tvoju vôňu mám pocit že si pri mne a..." len ma s úsmevom pohladil po líci a prikývol.

„Zostaň kľudne aj do piatku. Keby niečo volaj. Alebo Maman je doma." Len som prikývla. Načiahla som sa na špičky, vtisla mu krátky bozk na pery a pevne ho objala.

„Dávaj si pozor." Šepla som a odtiahla sa od neho.

„Aj ty. Milujem ťa." Zobral si kufor a vyšiel na chodbu.

„Ľúbim ťa." Povedala som tak, aby to počul len on. Doširoka sa usmial a zamával mi. Sledovala som ho kým nenastúpil do výťahu a následne som vstúpila naspäť do jeho bytu.

Pousmiala som sa nad poslednou správou. Môj blázonko.

Ahojte 😊

Tak Re si konečne usporiadala svoje city k Charlesovi a priznala si, že ho ľúbi 🥹. Čo myslite, ako dlho dokážu takto skrývať svoj vzťah?  A čo sa stane, keď sa to dozvie svet?

Avšak v ďalšej časti sa presunieme na veľkú cenu Baku a tam sa teda budú diať veci 😉.

Avšak obavám sa, že dostávam menší blok 😭. Netuším čo mám ďalej písať a ostáva mi už len pár predpísaných časti. Z prace chodím totálne unavená a som rada, keď prídem domov a nič nemusím robiť.
Myslím, že si budem musieť dať nútenú pauzu. Všetko vám dám včas vedieť, či si dám pauzu alebo obmedzím vydávanie časti na 1x do týždňa. Zatiaľ sa držte, užívajte prázdniny, dovolenky, dni s rodinami..."vidime" sa v nedeľu pred VC Maďarska 😊.

Každopádne, dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.