Pole Position | Charles Leclerc ✔️

42.

S úsmevom som stála medzi mechanikmi a čakali sme na Charlesa, kým vybehne z monopostu. S prilbou na hlave utekal k nám plný šťastia a objímal sa so všetkými. Vidieť ho takto šťatného mi vytváralo na tvári široky úsmev a hrialo ma pri srdci. Tento chlapec si zaslúži všetko šťastie na tomto svete.

„Bravo Charlie!!"

„Grandissimo Charles!"

Ozývalo sa z každej strany a ja som s úsmevom čakala, kedy príde ku mne. Keď má zbadal jeho oči sa rozžiarili ako hviezdy na nebi a hneď pri mne zastal.

„Baby!" Zvolal, načiahla som k nemu ruky, pritiahla som si ho za prilbu k sebe a pobozkala som ho na ňu.

„Som na teba hrdá." Usmiala som sa cez slzy. Charles sa odomňa odtiahol a zložil si prilbu spolu s balaklavou. Pritiahla som si ho k sebe a tuho som ho objala. Zdvihol má do vzduchu a cez mantinely ma pritiahol k sebe. „Charlie." Zasmiala som sa. Odtiahla som sa od neho a zapozerala som sa mu do očí a nakoniec som prikývla, keď som v jeho očiach videla otázniky. So smiechom som si ho pritiahla k sebe a pobozkala som ho. Okolo nás som počula piskot, tlieskanie a zvuky cvakajúcich fotoaparátov.

„Milujem ťa." Šepol mi na perách.

„Ja teba, ale už ťa potrebujú. Bež." Pohladila som ho a vrátila sa dozadu. Mechanici mi pomohli naspäť.

„Grazie." Usmiala som sa.

„Reine." Ozval sa za mnou mužský hlas so silným talianskym prízvukom. Otočila som sa a zbadala som Alessandra, Charlesovho hlavného mechanika.

„Alessandro!" Doširoka som sa usmiala, predrala som sa k nemu a on ma objal okolo ramien. Vtisol mi bozk na obe líca a jemne ma stlačil.

„Chýbala si nám v garážach." Pohladil má po chrbte. „Ale predpokladám, že tu teraz budeš častejšie." Nadvihol obočie. Spolu sme prešli opodial od celého šialenstva, aby sme mali kľud od toho ruchu, čo sa dial pod pódiom.

„Vyzerá to tak." Krátko som sa zasmiala. Keď bol Charlie na pódiu, tak som mu zamávala, aby vedel, že som stále tu. S Alessandrom som sa cely čas rozprávala, veľmi dobre som si ním rozumela od začiatku ako Charlie preteká vo Ferrari.

„Snažíš sa zbaliť moje dievča Fusaro?" Ozval sa za nami Charlieho pobavený hlas. Prešiel ku nám, mňa objal okolo ramien a vtisol mi bozk do vlasov. Zvraštila som obočie, lebo bol celý lepkavých od šampanského a smrdel. Niekedy mi vôbec nevadil smrad spálených gúm a benzínu, ale dnes to šlo z Charlesa extrémne cítiť a mne sa pri tom mierne nadvihoval žalúdok.

„To by som si nikdy nedovolil Charlie-boy." Zasmial sa. „Rád som ťa videl Rei, v našej garáži si vždy vítaná." Usmial sa a krátko má objal. „S tebou sa vidím po letnej prestávke. Oddýchni si, tvoj čas raz príde." Objal Charlesa a následne mu roztrapatil vlasy, nad čím som sa zasmiala.

„Mon amour..." vydýchol Charles a ja som sa naňho pozrela. „Už sa nemusíme skrývať. Už všetci vedia, že moje srdce patrí len tebe." Začal sa ku mne približovať, ale ja som ho hneď zastavila mojimi dlaňami.

„Charlie, moc ťa ľúbim ale si celý od šampanského a smrdíš." Zamumlala som načo sa Charles krátko zasmial.

„Hm pokiaľ si dobre pamätám, v Baku ti to nevadilo." Lyšiacky sa usmial a ja som pretočila očami no s úsmevom na perách.

„Idiot!" Buchla som ho do ramena a krátko som sa zasmiala.

„Aj tak má ľúbiš." Samoľúbo sa usmial a už ma ťahal do jeho šatne.