Pole Position | Charles Leclerc ✔️

34.

Dni ubiehali a ja som bola opäť sama, pretože Charles  bol na Veľkej Cene Miami. Musela som sa teraz hlavne sústrediť na školu, aby som to mohla úspešne ukončiť a venovať sa svojej kariére. S Charlesom som ani nevolala pretože vďaka časovému posunu, mojej škole a práci to skoordinovať naozaj nešlo. Fungovali sme iba na správach, bolo to ťažké ale nič čoby sme nezvládli.

***

„Si unavená." Pousmial sa Charles na obrazovke môjho mobilu načo som len prikývla. „Mala by si ísť spať."

„Chcela som ťa počuť." Pretrela som si oči a oprela si hlavu o dlaň. „Dokončila som svoju záverečnú prácu." Šťastne som sa usmiala. „Už to len obhájim a mám hotovo Charlie."

„Som na teba hrdý baby. Si šikovná. Ale naozaj si chod ľahnúť. Zajtra som naspäť doma." Usmial sa.

„Chýbaš mi Charlie." Smutne som vydýchla.

„Aj ty mne. Ale zajtra som doma. S Imolou to nevyzerá najlepšie...strašne tam prší a boja sa záplav. Zrejme sa preteky nebudú konať." Len som prikývla.

„Dobrú noc." Odvetila som načo mi Charles kyvol a zložil hovor. Mobil som odložila na nočný stolík a veľmi rýchlo zaspala.

Ráno som sa zobudila konečne vyspatá po celom týždni. Nečakali ma žiadne povinnosti a tak som vypla aj budík. Po zistení, že je niečo po jedenástej som sa zhlboka nadýchla a roztiahla sa na posteli. Avšak ľavou rukou som narazila do niečieho tela a mňa lakom vystrelo do sedu. Pomaly som sa pozrela vedľa seba a keď som zistila, že je to len Charles vydýchla som si. Charles! Spokojne si spal na druhej strane postele, pohľad mi padol na kufor pri dverách. Blázon priletel už v noci. Ľahla som si naspäť do postele a pritisla sa k Charlesovemu telu.

„Ešte chvíľku." Zamumlal a pritisol sa ku mne ešte viac.

„Charlie." S úsmevom som ho pohladila po vlasoch.

„Chérie..." doširoka sa usmial a mňa zahrialo pri srdci. „Ahoj." Pootvoril jedno oko.

„Ahoj..." pritúlila som sa k jeho hrudi a jednou rukou som ho objala. Nadýchla som sa jeho vône a spokojne si vydýchla.

„Imola sa nakoniec zrušila. Sú tam záplavy."

„Och...aj tu už niekoľko dni prší. Takže to znamená, že najbližšie si na domácich pretekoch v Monaku." Usmiala som sa a zdvihla k nemu tvar.

„Áno." Zastrčil mi prameň vlasov za ucho a usmial sa.

„Kedy si prišiel?"

„Nad ránom. Spala si ako zabitá." Krátko sa zasmial.

„Celý týždeň som malo spala. Škola ma vyčerpala." Pousmiala som sa. „Ale už by sme mali vstávať. Veď bude pomaly aj obed."

„Niee." Zamrnčal. „Ja dnes nemám nič v pláne. Môžeme celý deň iba leňošiť." Obtrel si nos o ten môj nad čím som sa zasmiala. Nakoniec som s ním súhlasila. Veď predsa jeden deň odpočinku nikomu neublíži.

***

„Maman nás pozvala na obed v nedeľu." Pozrela som sa naňho a premerala si ho pohľadom.

„Povieme jej to?" Pousmiala som sa.

„Jedine ak si s tým v pohode." Sadol si ku mne a pritiahol si ma do náručia.

„Som. Myslím, že maman Pascale sa len poteší." Usmiala som sa a schúlila sa v jeho náruči. Vplietol si prsty do mojich vlasov a ja som spokojne zamrnčala.