Pole Position | Charles Leclerc ✔️

9.

„Samuel vyzerá byť fajn chalan. Som rád, že si si konečne niekoho našla Re." Usmial sa Rodrigo. „Ale ak ti zlomí srdce, rozbijem mu hubu." Odvetil vážne a ja som sa zasmiala.

„Budem v pohode Ro, nemáš sa čoho obávať." Odložila som riad a usmiala sa naňho. V tom mi začal zvoniť mobil položený na kuchynskej linke. Na obrazovke svietilo meno Charlesa. „To je Charles, môžem to zobrať. Zvládneš to tu upratať sám?" Zasmiala som sa pobavene načo Rodrigo prikývol a ukázal mi nech sa už pracem preč.

„Ahoj Charlie." Zdvihla som mu to a na druhej strane sa ozval ťažký povzdych.

„Ahoj Rei." Sadla som si na posteľ, no na druhej strane ostalo ticho.

„Charles?" Spýtala som sa po chvíli ticha. „Nemôžeš byť na seba taký tvrdý."

„Zbytočná penalta Reine. Úplne zbytočná!" Tuho som pritisla viečka k sebe.

„Charles...ja viem, videla som to. Ale teraz už nič nezmeníš. Prosím nebuď na seba tak tvrdý lebo ťa to raz zničí." Povzdychla som si. „Verím, že najbližšie v Holandsku to bude lepšie a v Monze ťa už prídem podporiť." Pre seba som sa usmiala.

„Takže prídeš?" Jeho hlas sa razom zmenil.

„Samozrejme Charlie, budem to mať kúsok od Milána. Nenechám si predsa újsť slávnu Monzu." Zasmiala som sa a ľahla si.

„To by som ti ani neodpustil." Uchechtol sa. „Aký si mala víkend okrem teda spackanej formuly vďaka mne?"

„Prestaň už s tým lebo dostaneš, keď ťa najbližšie uvidím." Zasmiala som sa. „Ale nič také sa nedialo. Pozerali sme formulu a bola som vonku. Rodrigo ma zatiahol na nejakú párty ale odišla som odtiaľ asi po hodine lebo ma to tam vôbec nebavilo."

„Och ty naša malá introvertka." Pobavene odvetil a ja som sa usmievala ako blbá.

„Nie som introvertka, náhodou včera..." zastavila som sa lebo som vlastne ani nevedela či mu mám o Samuelovi povedať, keďže sme mali iba jedno rande. A hlavne ako na to Charles zareaguje?

„Včera? Niečo sa stalo? Rei?" Hneď spustil a ja som si len povzdychla.

„Uhm...mala som rande?" Neisto som povedala a následne si pretrela tvar. Na druhej strane telefónu zostalo ticho. Vedela som to. Vedela som, že som mu to nemala hovoriť.

„Poznám ho?"

„Samozrejme, že nie Charles. Je z nášho mesta. Ale pozná ho Ro, sú kamaráti a vyzerá byt fajn." Odvetila som.

„Rei..." zvážnel. Och nie, nie. Najprv do mňa bude hučať, aby som si niekoho našla a potom bude namietať, keď s niekým idem len von čo ešte ani nič nemusí znamenať.

„Ani s tým nezačínaj Charles. Sám si mi pred pár dňami dával prednášku, žeby som si mala niekoho nájsť. To že ho nepoznáš nič na tom nemení. Ja viem, že sa o mňa všetci bojíte sle už nie som malé dievčatko, ktoré sa o seba nevie postarať." Vydýchla som a čakala na jeho reakciu.

„Rei..." povzdychol si. „Nemyslel som to tak, len...bojím sa o teba."

„Práve preto som ti nič nechcela povedať Charles. Už nie som malé dievča. Budem musieť končiť, zajtra sa vraciam do Monaka."

„Dobre, dávaj si pozor a pozdrav doma, Rei."

„Samozrejme Charlie, ahoj." Zložila som a zvalila sa do perín. Och Charles, prečo mi to robíš?

***

„Dorothee, Mathéo!" Zvolala mama od schodov a ja som sa pousmiala keď som počula ich dupot zhora. „Reine už odchádza, rozlúčte sa."

„Kedy prídeš znova?" Objal ma Mathéo a ja som ho pohladila po vlasoch.

„Teraz musím byť chvíľku preč kvôli práci, sle hneď ako budem môcť prídem za vami. Teraz hlavne počúvaj maminku s ockom, dobre? To iste platí pre teba Dorothee." Druhou rukou som si ju pritisla k sebe, načo sa zachichotala a pritisla sa viac ku mne. Potvorka malá.

„Samuel ťa už čaká sestrička." Objal ma Ro a hneď na to mi rozstrapatil vlasy.

„Heej!" Hravo som ho udrela do hrude a upravila si vlasy.

„Och nikdy z toho nevyrastiete." S úsmevom na nás hľadela mama. Prešla som k nej a objala ju tiež.

„Už to bude len horsie." Zasmiala som sa a vtisla jej bozk na líce. „Dám vedieť, hneď ako dorazíme do Monaka. Pozdravte ocka a že ho ľúbim." Zobrala som si tašku a pousmiala sa. Vyšla som von, kde ma už pri aute čakal Samuel. Stal opretý o svoje auta, ruky mal prekrižené na hrudi a na očiach mal slnečné okuliare.

„Ahoj." Usmiala som sa, ihneď mi zobral tašku a položil ju do kufra.

„Ahoj." Venoval mi krátky úsmev. Otočila som sa k domu a ešte im zakyvala. Prešla som na druhu stranu auta a sadla si na sedadlo spolujazdca. Samuel už v aute sedel a čakal len na mňa. Keď sme zastavili na červenú na križovatke, nahol sa ku mne a prilepil jeho pery na tie moje. Usmiala som sa do bozku a pohladila ho po tvári.

„Nechcel som pred vašimi." Jemne sa usmial a odtiahol sa odomňa. Samuel sa totiž rozhodol, že pôjde so mnou do Monaka, keďže dlho spolu nebudeme.

„Hádam sa nehanbíš." Zachichotala som sa načo sa na mňa pobavene pozrel a zavrtel hlavou. „Zobudíš ma pred Monakom, aby si nebludil? Potrebujem si pospať, v noci som pracovala na návrhoch." Následne som si hívla a hlavu si oprela o okienko.

„To vieš, že áno." Položil si ruku na moje stehno a jemne mi ho stlačil. „Spinkaj ty moja nočná sova." Počula som ešte pred tým ako som zaspala.

Ahojte 😊

Máme tu ďalšiu časť. Myslite, že Re urobila dobre, keď hneď pozvala Samuela do Monaka?
A čo ak tam náhodou stretnú Charlesa? 🤔. Bude to ešte zaujímavé.

Každopádne, dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.