Pole Position | Charles Leclerc ✔️

22.

Ráno som prišla dolu medzi prvými, rodičom a mame Pascale som popriala šťastný novy rok a dvojičky som vyobjímala.

„Najradšej by som tu ostala navždy." Pousmiala som sa. Za tri dni odchádzame všetci naspäť domov.

„Och to my všetci." Usmiala sa mama. „Nepočula som vás, kedy ste v noci prišli?"

„Skoro o jednej ráno. Mali sme troška roboty s Rodrigom a Arthurom." Pousmiala som sa. „Keď sú oni dvaja spolu, nikdy to nedopadne dobre." Zasmiala som sa. Pohľad sa mi presunul ku schodisku odkiaľ kráčal rozospatý Charles. Vlasy mal do všetkých strán, na pravej strane tváre mal odtlačok vsnkúša a oči opuchnuté od spánku. Pousmiala som sa, keď si oči pretieral ako malé dieťa. S ťažkým povzdychom vošiel do kuchyne a sadol si vedľa mňa.

„Dobre ráno." Zachrapčal jeho ranným hlasom a mne nabehli po celom tele zimomriavky. „Prečo si ma nechala toľko vypiť?" Pozrel sa na mňa a ja som sa nevinne usmiala.

„Sám si povedal, že si to ustrážiš. A navyše nevypil si toho tak veľa." Hodila som si kúsok papriky do úst. „Bol si len mierne pripitý. Arthur a Ro dopadli o dosť horšie." Načiahol sa po zelenine na mojom tanieri no ja som mu hneď pleskla po ruke. „To je moje."

„Ale no tak." Na tvári sa mu zjavil jeho lenivý úsmev a aj tak si nakoniec ukradol z môjho taniera. S povzdychom som zavrtela hlavou a prisunula tanier bližšie k nemu.

„Chceš džús?" Spýtala som sa ho, keď som sa postavila s tým, že si idem po džús. Len prikývol a napchával sa mojimi raňajkami. Len som prevrátila očami a naliala som džús do dvoch pohárov. Prešla som naspäť ku stolu a podala mu pohár, ktorý si s tichým ďakujem vzal odomňa. Zdvihla som hlavu k Rodrigovi a doširoka sa usmiala.

„Dobre ráno, braček môj milovaný!" Naschval som nahlas zvolala načo sa na mňa zamračil. Tak strašne som zbožňovala, keď som mu mohla robiť zle. Normálne som z toho mala dobrý pocit.

„Buď ticho ty malá potvora." Zašomral si popod nos a prešiel okolo mňa. Sadla som si naspäť na svoje miesto a zamračila som sa, keď som videla prázdny tanier.

„Charles!" Otočila som sa naňho a on sa len nevinne usmieval. „Zjedol si mi cele raňajky." Fňukla som a Vyšpúlila spodnú peru.

„Spravím ti druhé." Zobral prázdny tanier a to čo spravil nasledovne ma nechalo v rozpakoch. Sklonil sa ku mne a vtisol mi bozk na líce, pootvorila som pery a pozrela sa Rodriga, ktorému oči takmer vypadli z jamôk. Ja viem, že je to možno bežná vec ale Charles len tak nerozdával bozky na líca.

„To čo bolo?" Šepol Ro, keď sa Charles vzdialil ku kuchynskej linke a ja som zavrtela hlavou na znak nesúhlasu. Bola som rovnako prekvapená ako on.

„Neviem." Vydýchla som a citila som ako mi červeň stúpala do líc. Rodrigovi sa na tvári zjavil široký úsmev a dva krát za sebou zodvihol obočie a ja som prevrátila očami. Idiot. Zrazu predomňa Charles položil tanier, na ktorom bola naukladaná zelenina so šunkou a pečivom.

„Ďakujem." Doširoka som sa naňho usmiala. „Ale aj tak to nezjem sama, viem že si hladný takže vezmi si polovicu." Posunula som tanier k nemu a pousmiala sa.

„Zjedz koľko vládzeš, ja to potom dojem." Pousmial sa a otočil sa naspäť na Rodriga. „Ste sa teda doriadili s Arthurom." Zasmial sa.

„Daj pokoj aj ty. Lord Perceval." Zahundral a ja som sa rozosmiala. Na túto prezývku si nikdy nezvyknem. Rodrigo sa po chvíli postavil a urazený odišiel. Všimla som si, že sme tu ostali sami dvaja.

„Charles?" Začala som po chvíli a pomaly sa otočila naňho. S úsmevom sa na mňa pozrela a ja som si povzdychla. „Čo mal znamenať ten bozk na líce? Ja len...u teba nie je zvykom, že mi dávaš bozky na líce." Nervózne som sa usmiala. Videla som, že ho moja otázka zaskočila a do líc mu stúpala červeň.

„Nepremýšľal som nad tým Rei, proste som to tak cítil. Pozri, prešla si si ťažkým obdobím a ty si zaslúžiš, aby sa s tebou zaobchádzalo ako s princeznou." Prisaham bohu, že teraz vyzeral ako 6 ročný chlapček, ktorý sa v škôlke zamiloval a našiel si svoju životnú lásku. Pery mal skrútené do malého úsmevu, oči behali po celej miestnosti a lica mal jemne červené.

„Charlie..." zasmiala som sa a pohladila som ho po pleci. „Od malička tu so mnou zaobchádzate ako s princeznou. Pretože kým sa nenarodili dvojičky, som tu bola jedine dievča medzi vami chalanmi." Usmiala som sa nad spomienkou ako ma všetci dokázali ochrániť, keď mi niekto robil zle.

„Ma petite princesse." Pousmial sa. „Tak ťa volával ocko ale aj Jules." Nadvihol jeden kútik pier.

„Chýba mi ujo Hervé." Smutne som sa usmiala. Charlesovi zahrali v očiach slzy načo som ho hneď objala.
„Obaja aj Jules, boli úžasní ľudia. Príliš dobrí pre tento svet." Šepla som a odtiahla sa od neho.
„A ver či nie, ale keď ma Jules tak oslovil bola som šťastím bez seba." Krátko som sa zasmiala a pozrela sa naspäť na Charlesa, ktorý na mňa prekvapene hľadel. „Bol starší o osem rokov a ja som bola tinedžerka. A Jules bol v tej dobe niečo ako si ty teraz Charles. Mal byt jazdcom Ferrari a dievčatá z neho šaleli. Bol charizmatický, úprimný a mal veľké srdce. To že dobre vyzeral o tom sa nemusíme rozprávať."

„Ty si bola do Julesa zamilovana?" Usmial sa a ja som pomaly prikývla. „Awww. To je zlate." Ja som si tvar vložila do dlaní a snažila sa zakryť, že sa pred ním hanbím. Po chvíli som pocítila jeho dlane na tých mojich. Zdvihla som k nemu pohľad a pousmiala sa.

„Ste si veľmi podobní Charlie." Šepla som. A bola to pravda. Tvrdili to viacerí, tí to však tvrdili z ich vonkajšej stránky. Čo je pravda. Charles vyzerá ako mladšia kópia Julesa. Avšak kto poznal Julesa a pozná aj Charlesa vie, že sú si podobní aj správaním a všetkým ostatným. V Charlesovi žije časť Julesa.

„Takže aj zo mňa dievčatá šalejú?" Krátko sa zasmial. „To potom ale znamená, že si do mňa." Keď to vyslovil skoro mi zabehlo. Po chvíli mu však začalo trhať kútikom úst a následne sa rozosmial.

„Pane bože, ty si taký idiot Charles." Hrane som ho buchla do ramena. S tichým smiechom som sa postavila a krátko sa naňho pozrela. Zavrtela som nad ním hlavou, zobrala som prázdny tanier s pohármi a radšej to šla umyť. Krátko som sa pozrela na Charlesa, ktorý zo mňa nespúšťal oči a na tvári sa mu pohrával malý úsmev.  Keby sa dalo, z oči mu lietajú srdiečka. Och Charlie...

Ahojte 😊

No dnes taká oddychovjšia časť, nič také sa nám tam nedeje 😅.
No ďalšie časti budú už o niečo lepšie!!😍

Inak, tento týždeň odchádzam do Francuzska, takže neviem či vo štvrtok vyjde nová cast 😞. Neviem ako budem na tom s internetom s chcem si zároveň aj oddýchnuť 😁.
Ale dám vám včas vedieť!

Každopádne, dúfam, že sa vám cast páčila a budem rada za každý koment
a ⭐️.