Pole Position | Charles Leclerc ✔️

7.

„No tak poď so mnou, dlho si nebola v meste." Stále ma otravoval Rodrigo.

„Zlatko, naozaj by si mala ísť niekam von. Nemôžeš sedieť len doma." S úsmevom sa na mňa pozrela mama a ja som sa s poslednou nádejou pozrela na ocka, ktorý len porazenecky zavrtel hlavou.

„Och fajn!" Rozhodila som rukami a otočila sa na Rodriga. „Ale potom mi dáš už pokoj." Ukázala som naňho prstom a on len zdvihol ruky do obranného gesta.

„Ako povieš sestrička." Spokojne sa usmial a ja som si len s povzdychom sadla na stoličku. „Nejdeš sa prezliecť?" So zdvihnutým obočím sa na mňa pozrel.

„Nemám chuť tam ani ísť. Máš pocit, že sa kvôli tomu budem špeciálne obliekať? Aj tak tam budú len tvoji divní kamoši." Mávla som rukou, načo s tichým fajn odišiel a konečne bol vzduch čistý.

„Nemusíš byť zlá na svojho brata." Ozval sa ocko a ja som mu venovala pohľad. „Vieš, že vždy chce pre teba len to najlepšie. Ako my všetci." Usmial sa a ja som prikývla.

„Ja viem ocko, len sa mi dnes naozaj nechce ísť von." Povzdychla som si.

„Tak nechoď." Postavil sa od stola a zasunul stoličku naspäť.

„Sľúbila som mu to."

„A Moulin svoj sľub vždy dodrží." Odpovedal za mňa. Prešiel ku mne, vtisol mi bozk do vlasov a pohladil ma. „Uži si ti." Odvetil a odišiel za mamou na záhradu.

„Idemee!" Počula som krik zhora a ja som si len ťažko povzdychla.

„Toto ti nezabudnem." Povedala som mu, keď sme vyšli von z domu a mierili si to...však vlastne ja ani neviem kam. „Kam vlastne ideme?" Spýtala som sa ho.

„K jednému môjmu kamošovi. Ma voľný dom, je teplo a ešte nezačala škola. Prečo to nevyužiť?" Obdaril ma širokým úsmevom. „No tak zdvihni tie kútiky trocha hore." Zasmial sa a štuchol ma do boku, načo sa mi mihol malý úsmev. „Niečo ťa trápi. Von s tým."

„Nenavidim ako ma máš načítanú." Povzdychla som si, no keď som videla, že stále nástojčí, aby som mu to povedala tak som len neveriacky zavrtela hlavou. „Všetci mi tvrdia, že Charles ma miluje." Povedala som nakoniec a videla na jeho tvári naozaj prekvapený výraz. „A ja tomu proste nechcem veriť, ma predsa Charlotte." Rozhodila som rukami.

„Hej no tak, to sa vyrieši."

„Chce sa s ním rozísť, hneď ako skončí formula tento rok. Možno by sa aj skôr, ale uprosila som ju pretože Charles by to už nezvládol. Bolo by naňho toho veľa."

„Ou..." ozvalo sa vedľa mňa a ja som si povzdychla. „Ale náhodou! Ty a Charles by ste mali krásne deti." Nahlas sa rozosmial a ja som sa naňho pozrela či to teraz naozaj mysli vážne.

„Ty si taký idiot!" Uštedrila som mu ranu do ramena načo sa tváril veľmi ublížené. „Kedy mi ale ty predstavíš svoju krásku, hm?" Nadvihla som jedno obočie.

„Nikdy, pretože by si ju odplašila." Neveriacky som sa naňho pozrela, že toto dokázal vypustiť z úst. „Sme tu." Otvoril mi bráničku a ja som vošla na pozemok. Nikdy soľ v tejto časti mesta nebola. Poobzerala som sa okolo seba, od dverí sa ozýval chlapčenský smiech.

„A Rodrigo prišiel a ma so sebou aj neznámu!" Zvolal jeden z chalanov stojacich na schodišti pred domom. Prevrátila som očami a uvedomila som si, že je to ten chalan z pláže. No to ma podrž.

„Hej, ruky preč. Nikto sa jej ani nedotkne." Ozval sa Ro, a jeho bratské ochranárske puto sa znova prebudilo. Videla som drzý úsmev na tvári toho chalana a keď si ma dobre prezrel, tak zišiel dolu schodami.