Niečo pred piatou zazvonil zvonček pri dverách a ja som si ťažko povzdychla. Dávala som si načas, kým som prešla k dverám s pomaly ich otvorila. Samuel tam stál s jemne ružovou ružou v pravej ruke. Na sebe mal riflove kraťasy a obyčajne biele tričko.
„Ahoj." Podal mi ružu a ja som si ju s úsmevom od neho zobrala.
„Ahoj. Len ju vložím do vázy a hneď som späť." Pousmiala som sa, zavrela som dvere, vložila ju v kuchyni do vazy, rýchlo sa obula a otvorila dvere. Stal opretý o zábradlie s rukami zastrčenými vo vreckách.
„Tak? Kam ma vezmeš?" Usmiala som sa a založila si slnečné okuliare na oči, keďže vonku stále svietilo ostré slnko.
„Myslel som si, žeby sme sa len tak prešli? Ak ti to nevadí?" Pozrel sa na mňa a ja som len prikývla. V tichosti sme sa prechádzali po rozhorúčených chodníkoch Nice. Aj keď už bol podvečer, slnko stále bolo dosť silné a doslova nám pálilo na pokožku.
„Tak najprv ma pozveš na rande a teraz budeš po celú dobu ticho?" pobavene som sa ho spýtala načo sa Samuel na mňa krátko pozrel a znervóznel.
„Prečo práve Monako?" Vyšlo z neho po chvíli a ja som sa schuti zasmiala.
„Prepáč, ja len...nečakala som túto otázku." Pousmiala som sa a vlastne som ani nevedela odpoved na jeho otázku. „Popravde neviem? Ale od svojich tínedžerských čias si idem za svojim snom. A vždy som vedela, že to bude drina a musím mať za to vyštudovanú aj jednu z najlepších škôl. A keďže s Leclerovcami sa poznáme už dlhší čas, vlastne naše mamy sú kamošky od výšky, tak som počas strednej školy bývala u nich a naopak cez letné prázdniny bol Charles u nás." Sama pre seba som sa usmiala nad tou spomienkou. "Samozrejme až kým nezačal jazdiť a musel chodiť po svete, ale to som už pomaly odchádzala na univerzitu. Dostala som štipendium a tak som ostala tam." Povedala som mu v krátkosti môj príbeh a on ma neustále počúval.
„A čo je tým tvojim snom?" S úsmevom sa na mňa pozrel.
„Nechcem to zakríknuť ale od septembra nastupujem ako stážistka vo Versace." Hrdo som povedala načo sa na mňa Samuel prekvapene pozrel.
„Wau...nemám slov. Naozaj si ideš za svojim snom, to sa mi páči." Prikývol a ja som zastavila a zahľadela sa more a začínajúci západ slnka.
„A čo ty Samuel? Čo bude z teba, keď vyrastieš?" Pobavene som sa spýtala a on sa krátko uchechtol.
„Pravdepodobne ostanem v otcovej firme, ktorú nemá kto po ňom prebrať." Povzdychol si, dalo sa vyčítať, že to nie je to čo chce robiť, ale pre dobro rodiny to vezme.
„Ach chápem." Pousmiala som sa a rozhodla sa do toho viac nestarať. Vo vrecku mi zavibroval mobil a tak som ho vytiahla. Svietila mi tam správa od Charlesa.
P4, mohlo byť lepšie ale dám všetko do toho. Ozvem sa ti zajtra. ~ Charles.
Pousmiala som sa nad správou a v rýchlosti mu odpísala, že budem naňho myslieť a držať mu všetkých 20 najviac ako sa dá. Charles vie, že nikdy nestíham pozerať kvalifikáciu ani FP, preto mi vždy ohlási ako dopadol. No preteky si už nenechám ujsť.
„Prepáč, to bol Charles." Pousmiala som sa načo len prikývol a ďalej hľadel na západ slnka.
„Moja mama vždy hovorí, že pokiaľ sa dokážeš usmievať na západ slnka, stále máš nádej." Pousmiala som sa a oprela sa o múrik a sledovala spolu s ním západ slnka na Azúrovom pobreží.
„Čím viac s tebou trávim čas, tým viac sa ti poddávam Reine Moulin. Aké je tvoje kúzlo?" Pozrel sa na mňa a ja som sa usmiala.
„Žiadne nie je." Usmiala som sa načo pobavene zavrtel hlavou.
„Skromná." Usmial sa upriamil na mňa svoj pohľad. „Páčiš sa mi, chcel by som ísť s tebou na ďalšie rande."
„Takže toto bolo rande?" Doširoka som sa usmiala a hrýzla si spodnú peru, aby som ten úsmev troška zakryla. Samuel ku mne načiahol ruku a prstom mi prešiel po spodnej pere, tak aby mi ju opatrnej vytiahol spomedzi zubov. Nespúšťala som z neho pohľad. Chvíľu podržal ruku na mojej tvári, potom sa pousmial a Zastrčil si ruky na kraťasoch. Vyzeral ako zahanbený malý chlapček. „Rada s tebou pôjdem na ďalšie rande." S malým úsmevom na perách som odvetila a čakala na jeho reakciu. Zdvihol ku mne pohľad a v očiach mu behali iskričky.
„To som rád, pretože aj tak by si neodolala môjmu šarmu." Samoľúbo sa usmial a ja som sa rozosmiala. „Dokedy si doma?" Spýtal sa ma po chvíli. Posadila som sa na múrik a rukami sa zaprela.
„V pondelok odchádzam naspäť do Monaka."
„Och..." smutne sa pousmial a ja som ho chytila za končeky prstov. Chvíľu nechal pohľad uprety na naše ruky a potom ho zdvihol na mňa.
„Ak by si mal čas, rada by som ti ukázala Monako. Ten ďalší týždeň odchádzam na mesiac do Talianska, takže sa asi dlhšie neuvidíme." Samuel si sadol tak, že mi sedel oproti. Pustil nohy dolu a zapozeral sa na mňa.
„Versace?" Spýtal sa ma a ja som prikývla. Zapozeral sa na more a mohla som vidieť, že premýšľa. Využila som šancu, keď premýšľal a pohľadom si ho celého prešla. Nebudem klamať, vyzeral naozaj dobre. Mal ostro rezanú sánku, oči mali nádych sivej ale určite keď bol menší boli modré ako samotný oceán a v jeho svetlo-hnedých vlasoch mu pofukoval vietor. Biele tričko mu zahaľovalo určite vypracovanú hruď a opálené telo od hrania volejbalu na pláži. Pousmiala som sa nad svojimi myšlienkami a zavrtela hlavou. Nikdy som si nepomyslela, že začnem chodiť s chlapcom z nášho mesta.
„Čo sa tak usmievaš?" Vytrhol ma Samuelov hlas z môjho myšlienkového pochodu a všimla si, že sa na mňa pozerá.
„Nič...len som premýšľala." Zavrtela som hlavou a venovala mu krátky úsmev. Natiahol ruky k mojej tvári a zložil mi slnečné okuliare. Zapozeral sa mi do očí a sám pre seba sa usmial.
„Páčia sa mi tvoje oči." Šepol a ja som nespúšťala z neho pohľad. Začal sa ku mne približovať a zastal tesne pred mojou tvárou. Pohľadom prešiel na moje pery s po chvíli sa pohľadom vrátil k mojim očiam akoby si pýtal zvolenie na bozk. Dych sa mi zasekol niekde v krku a bez premýšľania som medzeru medzi nami dvoma prerušila pritisnutím svojich perí na tie jeho. Po chvíli pohol perami a mne v podbrušku vybuchol roj motýľov. Pery sme od seba odlepili až v momente, keď sme obaja potrebovali kyslík. Samuel si čelo o to moje a nahlas vydýchol.
„Chutíš po jahodách." Vážne povedal a mne miklo kútikom pier až som sa rozosmiala. Len pobavene nadomnou krútil hlavou a pritiahol si ma k sebe. Pousmiala som sa nad tým a schúlila sa v jeho objatí. Takto sme sedeli celý večer a musím povedať, veľmi sa mi to páčilo.
Ahojte 😊
Tak hlásim sa po dlhšej odmlke s novou časťou.
No takmprve rande Re a Samuela nám dopadlo celkom dobre. Čo myslite? Vydržia spolu? A hlavne čo na to nás Charles, keď sa to dozvie? 🙈
Každopádne, dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.
VOUS LISEZ
Pole Position | Charles Leclerc ✔️
Fanfiction„So Charlotte vychádzam veľmi dobre, vie že s Charlesom sme nerozlučná dvojka takmer od plienok a že sme najlepší priatelia a ničoho sa nemusí obávať. " povedala si v duchu Reine. Ale vlastne je to naozaj tak? Nebola náhodou príčinou rozchodu Charl...