Pole Position | Charles Leclerc ✔️

33.

Tento týždeň som celý trávila v škole. Nevedela som sa dočkať piatku, kedy budem v Baku.

„Nezájdeme na obed?" Ozvala sa Ely a ja som k nej zdvihla zrak.

„Hneď teraz? Potrebovala by som toto dokončiť, mám to tak na polhodiny." Usmiala som sa načo prikývla.

„Vieš že ťa ale neminie rozhovor o Charlesovi?" Nadvihla jedno obočie a pobavene ma sledovala. Len som prevrátila očami a zasmiala sa.

„Viem, všetko ti poviem." Odvetila som.

***

„Tak? Hovor som strašne zvedavá. Aký je?." Zachichotala sa Elyna, keď sme si objednali a čašník odišiel. Zasmiala som sa nad jej otázkou a zavrtela hlavou.

„Charles je proste Charles. Stačí sa ti naňho pozrieť a vieš že je to ten najlepší človek, ktorého si mohla vo svojom živote stretnúť. Naozaj mi pomohol a stál pri mne, keď som to najviac potrebovala. Verím, že to preňho museli byť ťažké kvôli jeho citom ku mne. Ale dal mi čas, nechal to plynúť kým som nebola pripravená." Usmiala som sa. Elyna sa na mňa pozeral so širokým úsmevom.

„Ľúbiš ho. To ako o ňom rozprávaš. Bože Re si v tom po uši." Krátko sa zasmiala.

„Som." Zahryzla som si do pery, aby som zakryla svoj široký úsmev.

„Zaslúžiš si to. Po tom všetkom, Charles je to najlepšie čo ti do života mohlo vôjst." S malým úsmevom som prikývla. „Čo na to vaši?"

„Uhm...nevedia to." Nervózne som sa zasmiala. „Vieš to iba ty, Pierre s Kikou, Arthur a Joris."

„Ako dlho to chcete držať v tajnosti?"

„Neviem." Povzdychla som si. „Myslím, že rodinám by sme to mohli povedať ale bojím sa to pustiť do sveta. Keby si videla tie komentáre...a to sme ešte spolu ani neboli." Ťažko som si vydýchla.

„Vieš, že nikdy nevyhovieš všetkým ľudom Re. Vždy tam bude niekto, komu sa nebudeš páčiť, kto ťa nebude vedieť vystáť." Len som mlčky na ňu hľadela a po chvíli prikývla. „Teraz ale!" Tleskla a šťastne sa usmiala. „Tešíš sa do Baku?"

„Samozrejme." Usmiala som sa. „Ešte som tam nebola. Keď bude mať Charles mediálne povinnosti, rada by som si pozrela mesto."

***

Keď som vystúpila z lietadla v horúcom Baku, napísala som Charlesovi že som priletela. Nečakala som od neho odpoved, keďže určite mal nejaké povinnosti alebo už možno aj spal, aby bol plný síl ma zajtrajšiu kvalifikáciu. Prešla som príletovou halou, vyšla van snažila sa nájsť nejaký voľný taxík. Avšak na moje šťastie, nebolo nič voľne. Povzdychla som si.

„Vyzerá to, že ste sa stratili slečna." Ozval sa pri mojom uchu jeho chrapľavým hlas. Ovanula ma jeho typická vôňa s jemným tónom citronu, ktorý dopĺňali eukalyptus a bergamot. Dokonala kombinácia. Pootočila som hlavu a zapichla som oči do tých jeho modro-zelených.

„Charles..." vydýchla som a krátko sa usmiala. Neváhal ani chvíľku a pritiahol si ma do jeho objatia. Zaborila som si nos do jeho mikiny a vdychla jeho vôňu. Chýbal mi. Pohladila som ho po chrbte a pomaly sa od neho odtiahla. Zdvihla som k nemu pohľad a pousmiala som sa. Sklonil sa ku mne a spojil naše pery. Zavrela som oči a nechala sa unášať jeho bozkami. V tvári ma šteklili jeho vlasy, ktoré vykúkali spopod kapucne.

„Chýbala si mi." Šepol mi pomedzi bozky naperach.

„Aj ty mne Charlie." Oprela som si čelo o to jeho. „Nemusel si po mňa chodiť. Mal si už načerpávať sily ma zajtrajšiu kvalifikáciu." Pohladila som ho po líci. Pri mojom dotyku privrel viečka k sebe a spokojne zahmkal.