Pole Position | Charles Leclerc ✔️

27.

Ráno som sa zobudila na vyzváňanie budíka, ktorý som rýchlo vypla aby nezobudil Charlesa. Aj keď úprimne, zvonil by mu rovno pri uchu a nezobudí ho. Pretrela som si oči a v tom som si uvedomila, že stále ležíme rovnako ako sme včera zaspali. Charles ma pravou rukou objímal okolo pásu a ja som bola chrbtom úplne nalepená na jeho tele. Musím ale uznať, že takto dobre som sa dlho nevyspala. Opatrne som zložila Charlesovu ruku zo svojho pásu a pomaly sa posadila. Charles sa len pomrvil ale spal ďalej. V tichosti som si naspäť obliekla svoje oblečenie a to jeho som mu uložila na jednu kôpku, ktorú som položila na stoličku. Potichu som vyšla z izba, prešla som do chodby, kde som sa obula, obliekla si kabát a potichu za sebou zavrela dvere.

„Reine?" ozval sa za mnou  hlboky mužský hlas a mňa od ľaku takmer vystrelo.

„Pre Kristove rany Pierre!" zhlboka som sa nadýchla a ruku si priložila na srdce. Keď sa mi srdce utíšilo, tak som zrak presunula na Pierra. „Čo tu robíš v takto nekresťanskú hodinu?"

„Ja? Čo tu robíš ty Rei." doširoka sa usmial a ja som prevrátila očami.

„Nič načo práve myslíš Gasly. Včera sa tu spustil silný dážď, tak som prespala u Charlesa. Ale teraz sa naozaj ponáhľam do práce. Dokedy sa zdržíš v Monaku?" usmiala som sa.

„Asi týždeň." odvetil. „Dúfam, že sa zastavíš ešte doma, lebo vyzeráš otrasne Moulinová." so smiechom si odomkol dvere do Charlesovho bytu.

„Idiot." buchla som ho do ramena. „Ty máš kľúče od Charlesovho bytu?" prekvapene som sa ho opýtala.

„Samozrejme, on zas má od môjho. Maj saa." zvolal ešte pred tým, ako mi zabuchol dvere pred nosom. Zavrtela som nad ním hlavou a radšej sa pobrala domov, kde som zistila, že naozaj vyzerám otrasne. Och, hanba.

Charles

Ráno som sa zobudil v posteli sám, jedine čo po nej ostalo bola malinová vôňa na vankúši. Pousmial som sa a zaboril si nos do vankúša. Milujem jej vôňu. Po chvíli som sa postavil z postele a mal v pláne ísť do kuchyne, avšak zastavil ma Pierrie sediaci na mojom gauči v mojom byte.

„Čo tu robíš Pierre?" spýtal som sa ho.

„Sme predsa dohodnutí. Na pár dní tu ostávam ale to je jedno. Čo ty a slečna Reine? Ráno som ju stretol pri dverách?" nadvihol obočie a pobavene ma sledoval. Bol naozaj hlúpy nápad dať mu náhradný kľúč od môjho bytu.

„Nič." pretočil som očami. „Včera sme mali spolu večeru a rozprával som jej o mojich skladbách. Nakoniec tu prespala, lebo sa včera poriadne rozpršalo." prešiel som do kuchyne, kde som si napustil do pohára čistú vodu.

„Bože, ty vieš ako to dievča od seba odplašiť." prevrátil očami.

„Vieš veľmi dobre, že jej musím nechať čas. Naozaj to teraz nemala ľahké Pierre." pozrel som sa naňho načo prikývol. Spolu s Pierrom sme si boli ešte v to doobedie zabehať a večer sme sa vybrali na večeru, kde už prišla Kika a tak aby som sa necítil ako piate kolo u voza som pozval Reine.

„Ahojte!" s úsmevom prišla k nám a zvítala sa s Kikou a s Pierrom. Nespúšťal som z nej pohľad, proste som si nevedel pomôcť, teda až do chvíle kým som nepocítil kopanec na pravej nohe. Pozrel som sa na Pierra, ktorý sa na mne dobre zabával a a ja som sa snažil nevytvoriť grimasu od bolesti. Idiot. Na sebe mala čierne rifle, ktoré obopínali jej ladné krivky a obyčajné biele tričko s koženkou navrchu. Vlasy mala vypnuté do strapatého drdolu čo na nej vyzeralo neskutočne sexy.

„Ahoj Charlie." usmiala sa na mňa a krátko ma objala. V momente ma oviala jej malinová vôňa.

„Ahoj. Čakali sme s jedlom na teba, nevedeli sme kedy prídeš." pousmial som sa, keď si sadla vedľa mňa.