↑ takto vyzerá Reine :)
Moja taliančina nebola dokonalá, ale rozumela som takmer všetkému. Rozumela som rozhorčenému Talianovi, že takmer žiadny jeden čo bol predomnou nie je vhodný. Všetci sa nechápavo pozerali, čo znamenalo, že nerozumejú takmer nič. Znervóznela som ešte viac, srdce mi bilo ako o závod a v tom momente by ste sa vo mne ani krvi nedorezali.
„Next one!" Zakričal so silným talianskym prízvukom a ja som sa celá rozklepaná postavila a nasledovala ho dnu. Vnútri sedeli dve ženy a dvaja chlapi, absolútne som netušila kto sú.
„Nesplnili ste požiadavky slečna..."
„Moulin." Dodala som za ňu načo prikývla.
„Bolo jasne napísané, že máte dodať 15 náčrtov a my od vás máme iba 13 a to jeden z nich je naozaj biedny. Vaša práca je naozaj excelentná to musím uznať no mali ste dosť času." Naozaj sa mi chcelo plakať ale držala som sa. No na svoju obhajobu som nezmohla zo seba dostať ani slovo. Nebola to moja vina. Ale ako to dokážete im? Ich také veci nezaujímajú.
„Viete po taliansky slečna?" Spýtal sa ma jeden z mužov v taliančine, pohľadom som sa presunula naňho a prikývla.
„Si, signore." Odvetila som načo sa pousmial.
„Ďalšie plus pre ňu." Ozvala sa druha žena načo som sa pousmiala.
„Zatiaľ ste jediná, ktorá ma úchvatne priam excelentné náčrty, ako sme už spomínali." Pousmiala sa a prikývla. „Počkajte zatiaľ s ostatnými, na konci sa k Vám vrátime." Stalo ma to veľa úsilia aby som ich všetkých neobdarila mojim širokým úsmevom, pretože stále som mala šancu, že sa tam dostanem.
„Grazie." S malým úsmevom som odišla a sadla si vonku na chodbe na jednu z voľných stoličiek. Napísala som Charlesovi, že stále nič neviem a že sa mu ozvem hneď ako sa dozviem výsledky. Na rade bola Sophie a ešte dvaja chalani. Ubehlo to celkom rýchlo a na chodbe sme ostali my dve so Sophie. Zavolali nás dnu.
„Miesto je len pre jednu z vás...slečna Moulin vaša práca je excelentná ako sme už spomínali, ale nesplnili ste požiadavky. Čo sa týka slečny Dupont, vaša práca je pekná ale treba na tom ešte popracovať. Obe viete po taliansky čo je veľké plus." Prekvapene som sa pozrela na Sophie, pretože pokiaľ som vedela ona po taliansky nevedela. Len sa nevinne usmievala ako to vedela, podajte mi niekto vedro lebo sa dovraciam.
„Se mi dai l'opportunità di lavorare per te, sicuramente non ti deluderò." Začala som po taliansky s tým, že pokiaľ by mi dali možnosť pracovať v ich spoločnosti určite ich nesklamem. „Dokážem vám, že som jedna z najlepších a že si dokážem plniť všetky svoje povinnosti, aj keď dnes to tak možno nevyzeralo. Pracovať v tejto spoločnosti bolo pre mňa snom už od mojich detských čias a veľmi veľa by to pre mňa znamenalo stať sa jej súčasťou." Pokračovala som stále v taliančine a videla som, že som ich možno začala obmäkčovať.
„Signorina Dupont?" Otočili sa na Sophie a čakali kedy sa ujme slova.
„J-ja...uhm...j-ja." Začala koktať, nervózne sa zasmiala a všetci sa na ňu prekvapene pozerali vrátane mňa. Naozaj sa dokázala tak ponížiť aby klamala komisii luxusnej značky Versace?
„Vy neviete po taliansky? Klamali ste, aby ste sa dostali na pozíciu stážistu?" Šokované sa jej spýtala Predsedkyňa. Len zahanbene prikývla.
„Tým pádom môžete odísť a máme jasného víťaza." S úsmevom sa na mňa pozrela a ja som neverila vlastným ušiam. Splnil sa mi môj sen. Slzy som mala na krajíčku a tvár mi zdobil široký úsmev.
YOU ARE READING
Pole Position | Charles Leclerc ✔️
Fanfiction„So Charlotte vychádzam veľmi dobre, vie že s Charlesom sme nerozlučná dvojka takmer od plienok a že sme najlepší priatelia a ničoho sa nemusí obávať. " povedala si v duchu Reine. Ale vlastne je to naozaj tak? Nebola náhodou príčinou rozchodu Charl...