Pole Position | Charles Leclerc ✔️

16.

Charles
Bol som pripravený, že sa jej ospravedlním aj na kolenách, len aby so mnou prehovorila a nikdy viac ma neopustila. No ona si nepríde. Proste drzo poruší tradíciu našich rodín a nepríde na spoločnú chatu do hôr.

„Maman Sylvie, kde je Re?" spýtal som sa, keď som Re nikde nevidel. Áno tak ako volám svoju mamu, tak tetu Sylvie, mamu Reine, oslovujem tak isto mamou. Pretože naozaj mi je druhou mamou.

„Charlie zlatíčko, nechcela prísť. Snažila som sa jej to vyhovoriť, povedať jej, že takto sa problémy neriešia ale vieš aká je tvrdohlavá." smutne sa usmiala a následne ma na privítanie objala.

„Och..." na nič iné som sa nezmohol. Síce dvojičky tu narobili rozruch, no bez Reininho smiechu tu bolo ticho. Pozrel som sa na Rodriga, ktorý sa na mňa mračil no následne sa pousmial. V momente mi spadol zo srdca kameň, lebo pohnevať si Rodriga. Nestálo by mi to za to.

„Verím, že sa to medzi vami čo najskôr urovná, lebo je z nej malá kôpka nešťastia." bratsky ma objal a mňa pichlo pri srdci. Nechcel som, aby sa kvôli mne trápila. No na to som mal myslieť skôr. Privítal som sa aj s dvojičkami a ujom Gabrielom. Mama už robila svoje povestné kakao, ktoré Re zbožňuje. Ach, ako to tu vlastne bez nej zvládnem?

Reine
Po tom ako odišli mi ostalo smutno. Možno som popravde naozaj mohla ísť s nimi a všetko by sa urovnalo....alebo ešte viac zhoršilo. No dnes som už nemala náladu pracovať a tak som si pustila film a vyjedala koláče, ktoré ešte ostali po vianočných sviatkoch.

***

Už som dva dni doma a naozaj mám nutkanie sa zbaliť a odísť za nimi. A je mi jedno, že tam je Charles. Proste buď sa cez to prekusne alebo neviem. Hádzala som veci do kufra, keď ma v tom vyrušil zvonček pri vchodových dverách. Nerozumela som, kto by to mohol byť. Zišla som k dverám a otvorila ich, no omrzelo ma to v momente, keď som tam videla stáť Samuela. Zdvihol ku mne tvár a ja som zalapala po dychu, keďže jeho tvár hrala rôznymi farbami. Spodnú peru mal roztrhnutú, pravé obočie natrhnuté a obávam sa, že nos možno aj zlomený.

„Si spokojná?!" naštvane sa na mňa pozrel a mňa sa zmocnil strach. Nepoznala som ho tak dobre, aby som vedela, akú rekciu od neho môžem očakávať. Prešiel okolo mňa bez toho, aby som ho pozvala dnu. Zavrela som dvere a otočila sa k nemu.

„Kto ti to urobil?" spýtala som sa potichu a očami ho sledovala.

„Ty sa ma pýtaš kto ti to urobil? Tak ja ti poviem. Tvoj milý braček si to napochodoval ku mne asi tak týždeň dozadu a zmlátil ma bez toho, aby som bol vôbec pripravený!" skríkol a mnou trhlo. Začínala som sa ho báť.

„Môžeš si za to sám." odvetila som. No touto vetou som len priliala olej do ohňa. Jeho zreničky stmavli, rýchlo prešiel ku mne, chytil ma pod krkom a silno ma oprel o stenu. Môj chrbát narazil na stenu a ja som od bolesti sykla. „Samuel...." vystrašene som sa naňho pozrela, keď jeho stisk na mojom krku zosilnel. Lapala som po dychu, jeho stisk vôbec nepovoľoval.

„Ty malá štetka!" zvolal. V tomto momente som vedela, že je zle. Je naštvaný a ja som sama doma. Nikto mi nepomôže. Som tak hlúpa. Silno som privrela viečka k sebe. Bola som pripravená na to, že ak ma dnes nezabije, tak to určite bude jeden z najhorších dni v mojom živote.

„Pozeraj sa na mňa, keď sa s tebou rozprávam." silno mi chytil bradu druhou rukou a trhol mi hlavou tak, aby som sa naňho pozrela. Oči sa mi začali plniť slzami. „Teraz tu plačkáš, ale vtedy si na mňa vedela navrieskať všakže?" zasmial sa, snažila som sa ho od seba odsotiť, no jedným hmatom mi chytil ruky a ja som ostala bezbranná. Aspoň mi pustil krk a ja som sa mohla zhlboka nadýchnúť. Pritisol sa na mňa najviac asi ako sa dalo a ja som vedela, že je zle.

„Samuel, prosím pusti ma. Nechcela som, aby ti Rodrigo ublížil." pozrela som sa naňho. Zdvihol mi ruky nad hlavu a druhou rukou mi prechádzal po líci. Nechcela som ani pomyslieť nato čo by sa mohlo stať.

„Chcela, nechcela to je jedno. Za to zaplatíš teraz ty." usmial sa jeho typickým úsmevom, ktorý mi už neprišiel tak milý a zlatý ako pred pár mesiacmi. Silno mi chytil tvár do jeho dlane a stlačil mi líca. Jeho tvár sa začala približovať k tej mojej a ja som hneď vedela, že toto môže skončiť veľmi zle.

„Samuel, prosím nerob to. Nie, prosím..." rozplakala som sa, keď sa jeho ruka dostala pod moje tričko a silno mi stlačil bok. Jeho dotyky mi razom boli protivné, nepríjemné a nechutné. Pritisol jeho pery na tie moje, no ja som nimi nepohla, jazykom mi prechádzal po spodnej pere. Hlavu som stočila do druhej strany a vtedy som pocítila ostrú bolesť na pravom líci. Zalapala som po dychu, pretože Samuel mi práve uštedril silnú facku. Nikdy som si nemyslela, že budem patriť do tejto skupiny žien.
Vlasy mi padli do tváre, vplietol si ruku do nich a silno ma za ne potiahol tak, aby som tvárou bola otočnou k nemu. V ústach som citila kovovú chuť, čo znamenalo že mi natrhol peru. Znechuteným pohľadom som sa naňho pozrela a zhlboka sa nadýchla.
Avšak facka od neho bola pre mňa poslednou kvapkou, silou ktorá mi ešte ostala som ho odsotila od seba a keď to najmenej čakal päsťou som mu vrazila do nosu, za ktorý sa chytil a prehol v páse. Nepotrebovala som veľa sily, keďže nos mal pravdepodobne zlomený a ja som mu to len práve doťukla. Otvorila som dvere do korán.

„Vypadni, lebo zavolám policajtov!" pozrela som sa naňho a z posledných síl som sa držala dverí. „A buď rád, že na teba nepodám trestné oznámenie, aj keby som mala." samoľúbo sa usmial a pozrel sa na mňa.

„Ešte sme neskončili maličká." zasmial sa, vyšiel von a ja som za ním zabuchla dvere a zamkla všetky zámky, ktoré na nich boli. Zošuchla som sa popri dverách na zem a potichu vzlykla. Prečo ja? Prečo sa toto musí diať mne?

Pomaly som sa postavila, ruka ma bolela a líce štípalo. Prešla som do kuchyne, kde som si vybrala z mrazničky vrecúško s mrazenou zeleninou a priložila si ho na hánky. Trasúcou rukou som si vybrala mobil, našla Charlesovo číslo ale nedokázala som mu zavolať. V zápale hnevu a zúfalstva som s krikom hodila mobil o zem, ktorý sa roztrieštil na niekoľko kúskov.

Prešla som do kúpeľne, ktorá sa nachádzala na prízemí. V zrkadle som videla odraz ženy, ktorá bola zničená a na pokraji svojich síl. Na líci sa mi začal tvoriť odtlačok jeho ruky a na krku stopy po jeho prstoch. Končekmi prstov som si prešla po líci a sykla od bolesti. Slzám som nechala voľný priechod a naplno sa rozplakala. Neublížil mi tak fyzicky ako psychicky. Nedokázala som stáť, kolená sa mi podlomili a ja som dopadla na tvrdú studenú zem. Nikdy som nemala ostať doma, nikdy som nemala porušiť našu tradíciu. Pretože keby som šla, nič horšie by sa nestalo.

Ahojte 😊

Och, normálne mi je ľúto čo som spôsobila Reine 🫣. Ale tie čo ste od začiatku tvrdili, že Samuel sa vám nepáči...mali ste pravdu. No čakali ste od neho až takéto svinstvo?
A čo sa vlastne bude diať ďalej?

Užite si posledný deň víkendu aj keď dnes nemáme F1 🥺. Verím však že to bolo správne rozhodnutie a vsetci tam su v poriadku 😊. Ja sa úprimne teším na Monako a hádam sa to Charlesovi konečne podarí ❤️.

Každopádne, dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.