Pole Position | Charles Leclerc ✔️

20.

Ráno som sa zobudila skôr ako Charles. Spali sme tvárami k sebe, Charles mal ruku prehodenú cezo mňa a vlasy mal rozhádzané do všetkých strán. Moc vyspatá nie som, pretože Charles sa celú noc prehadzoval a miestami som už mala sto chutí mu povedať, aby sa spakoval ku sebe. Prešla som si ho pohľadom a zo spánku sa mračil. Odhrnula som mu vlasy z tváre a zamračila sa, keď sa moja pokožka stretla s tou jeho, pretože celý horel. Nadvihla som sa na lakti a priložila druhú ruku na jeho čelo. Naozaj bol horúci, isto mal horúčku.

„Rei?" zachrapčal, no neotvoril oči. „Je mi strašne zle." zamumlal a ja som sa posadila.

„Máš horúčku Charlie, včera si to s tým behom prehnal." povzdychla som si, prikryla som ho až po uši a zišla s postele. „Hneď som naspäť, len ti donesiem čaj a lieky." vyšla som z izby von.

„Charles spal u teba?" vyrušil ma Arthurov hlas a ja som sa naňho prekvapene pozrela.

„Áno, včera sme ešte chvíľu ostali von a potom sme pozerali film a Charlie zaspal. No má horúčku, takže z dnešnej lyžovačky asi nič nebude." povzdychla som si a prehrabla si vlasy.

„Tak pôjdeme bez neho."

„Nenechám ho tu samého Thuro." Pozrela som sa naňho a vydala sa ku schodom dolu. „Vy kľudne môžte ísť, viem ako lyžovačku milujete. Ja to tu zvládnem a aspoň si dokončím svoje návrhy." Usmiala som sa naňho dolu na chodbe a prešla do kuchyne. S tichým fajn ma nasledoval a všetkých sme spolu pozdravili.

„Vezmem si jesť hore aj Charliemu. Ma horúčku, ostanem s ním tu." Pousmiala som sa na mamu Pascale ktorá si zložila ruky.

„Ten chlapec ma nikdy nepočúvne, keď mu poviem aby sa lepšie obliekal. Za tri týždne ma byt v Taliansku, som zvedavá kedy sa z toho dostane." Povzdychla si a vrtela hlavou.

„Maman Pascale," prešla som k nej a položila jej ruku na rameno. „Nebuďte naňho taká zlá, ja ho do týždňa postavím na nohy." Pousmiala som sa, chytila ma za ruku a jemne mi ju stisla.

„Naozaj tu s ním zostanes? Kľudne môžem ostať."

„Nie, užite si lyžovačku. Ja sa o maróda postarám." Zasmiala som sa a prešla ku linke, kde som postavila vodu na čaj. „Potrebovala by som lieky pre Charlesa."

„Hneď ti ich donesiem zlatíčko." Postavila sa mama a o chvíľu sa už vracala z niekoľkými krabičkami liekov. Keď voda zovrela, zaliala som čaj. Na tácku som položila šálku s čajom, pomarančový džús, pečivo a ovocie.

„Užite si deň." Usmiala som sa na nich a vydala sa naspäť do mojej izby. Tacku som opatrne položila na stôl a prešla k Charlesovi. Kľakla som si k posteli a pohladila ho po vlasoch.

„Charlie, niečo si zjedz. Doniesla som raňajky a aj lieky. Potom môžeš spať ďalej." Tichým hlasom som hovorila a Charles otvoril oči. Mal ich sklenené a bez známky žiadnej emócie.

„Nechcem jesť." Zachrpačal a pomaly sa posadil. Celý bol bledý a oči mal opuchnuté.

„To ma nezaujíma. Aspoň niečo malé zješ." Podala som mu lieky a pohár s džúsom. „Doniesla som pečivo a aj ovocie." Pozrel sa na mňa a zapil lieky.

„Cítim sa ako keby ma prešiel parný valec." Nadvihla som kútik pier a prikývla.

„Verím ti, v noci si sa strašne prehadzoval."

„Prepáč." Pozrel sa na mňa a načiahol sa po sladkom pečive. „Jedno, viac do seba nedám." Prikývla som a sledoval ho.

„Tu máš aj čaj." Podala som mu šálku s  čajom  a posadila sa oproti nemu.