Pole Position | Charles Leclerc ✔️

41.

Sezóna F1 Charlesovi nepriala ani tento rok. Prvé pódium mal v Baku P3 a ďalšie P2 získal v Rakúsku. Bolo mi to nesmierne ľúto, pretože Charles sa snažil robiť všetko pre výhru, avšak monopost nebol tak skvelý ako sa zdalo po testovacích jazdách v januári. Ja však pevne verím, že jeho čas raz príde a dokáže svetu, že on na to má.

„Baby, prečo nespíš?" Povzdychol si medzi dverami, keď sa vrátil domov. Čakal som ho v jeho apartmáne, aby sme mohli spolu odísť do Belgicka. Smutne som sa usmiala, prešla som za ním a pevne ho objala. Pri mojom dotyku sa jeho telo uvoľnilo. Nohou zavrel dvere, rukami má celú objal a jeho hlava spočinula na mojom pravom pleci.

„Tak moc si mi chýbal." Šepla som, hladila som ho po chrbte a vdychovala som jeho vôňu. V tomto pevnom objatí sme stáli ešte niekoľko minút až kým sa Charles kúsok neodtiahol. Vzal mi tvár do dlaní, chvíľu na mňa hľadel a následne ma nežne a dlho pobozkal.

„Ahoj." Vydýchol mi na perách a ja som sa neubránila krátkemu uchechtnutiu. „Kedy si sa vrátila z Portugalska?"  hladil ma po líci.

„Včera v noci. Mala som jediný let a ten bol nočný." pousmiala som sa. „Nie, nemohla som ti zavolať a žiadať o Vaše privátne lietadlo." zamračila som sa, keď sa nadychoval na protestovanie. Len si porazenecky povzdychol a zvesil plecia. Vyzeral byť vyčerpaný a unavený. „Poď spať. Vyzeráš unavene." chytil som ho za ruku, potiahla som ho za ňu a išla som s ním do spálne.

„Dám si len rýchlu sprchu a som pri tebe." vtisol mi bozk na spánok a hneď na to si vyzliekal tričko. Neubránila som sa pohľadu na jeho telo čo si samozrejme Charles hneď všimol a na tvári sa mu mihol krátky úsmev. „Chceš sa pridať?" vošiel do dverí a čakal na moju odpoveď.

„Už som po sprche ale ďakujem za ponuku." s krátkym smiechom som si sadla na posteľ.

„Škoda." s povzdychom vošiel do kúpeľne. Medzitým ako sa Charles sprchoval, som prešla na sociálne siete a odpísala domov, že po veľkej cene Belgicka sa zastavím doma. Charles po chvíli vyšiel z kúpeľne a mne do nosa udrela jeho vôňa. S malým úsmevom som sa naňho pozrela a nohy som si vložila pod paplón. Zhasol svetlo v izbe a ľahol si ku mne.

„Tak moc si mi chýbala. Už nikdy viac nechcem byť tak dlho bez teba." mrmlal si popod nos zatiaľ čo si ma za pás pritiahol k sebe. Pousmiala som sa a pohladila som ho po čerstvo oholenej pokožke. Pri dotyku mojej dlane s jeho pokožkou privrel viečka k sebe a spokojne si vydýchol. Natiahla som sa k nemu a vtisla som mu bozk na líce.

„Dobrú noc Charlie." šepla som a ľahla som si na svoju stranu.

„Dobrú noc chérie." zamumlal takmer nezrozumiteľne a jeho stisk na mojom páse zosilnel, akoby sa bál, že mu utečiem. V noci som sa zobudila na bolestivé kŕče v podbrušku. Tak, aby som nezobudila Charlesa, som sa vymotala z jeho objatia a prešla do kúpeľne. Keď som sa vrátila do vyhriatej postele, Charles sa pomrvil a rozospato sa na mňa pozrel.

„Čo sa deje?" Ozval sa jeho chrapľavý hlas do ticha noci.

„Nič sa nedeje. Mám len silne kŕče." Zamumlala som pritom ako som si nohy pritiahla k sebe a rukami sa objímala. Charles mi vtisol bozk do vlasov, postavil sa z postele a prešiel ku dverám. „Kam ideš?" So slzami v očiach som sa ho spýtala. Nechcela som, aby odišiel. Práve teraz som ho potrebovala pri sebe. 

„Hneď som späť, chvíľku počkaj." Zasvietil na chodbe. Silno som pritíska viečka k sebe a snažila sa nemyslieť na tú bolesť. Nato som počula rachot v kuchyni. „Charlie?"

„Nič sa nestalo, len mi spadol hrniec. Už pôjdem za tebou." Bože to je blázon. Po chvíli vošiel do izby a na rukách niesol niekoľko vecí, zasvietila som nočnú lampu, aby sa mi tu ešte niekde nezosypal. Termosku položil na nočný stolík spolu s tabletkami a s termo vankúšom sa otočil ku mne. Prekvapene som naňho hľadela, keď mi odtiahol prikrývku a opatrne mi vankúšik priložil na podbruško. Už teraz som cítila menšiu úľavu.

„Ako?" Zdvihla som k nemu pohľad. Vtisol mi bozk na spánok a pohladil má po líci.

„Poznám ťa chérie. Viem, že tieto dni mávaš ťažké a bolestivé. Preto som sa pýtal mami, čo ti najlepšie pomôže." Neveriacky som ho sledovala a následne sa usmiala. Som dojatá, to že mal tieto veci doma bez toho, aby som si ich pýtala ma svojim spôsobom hrialo pri srdci. Alebo som jednoducho precitlivená ako vždy.  „Zapi ešte toto." Podal mi liek od bolesti s vodou. Keď si ľahol naspäť do postele, pritisla som sa k nemu a zavrela som oči. Obidvoch nás zakryl prikrývkou a jeho dlaň skončila na mojich krížoch, kde ma hladil.

„Ďakujem." Šepla som.

„Za take veci sa neďakuje. Skús si ešte pospať."

Ráno som sa zobudila v posteli už sama. Kŕče neboli take silne ako v noci. Postavila som sa a prešla som do kúpeľne, kde som spravila rannú hygienu. V pyžame som vyšla von zo spálne a prešla do kuchyne, kde Charles chystal raňajky. Prekvapené som hľadela na plny stôl jedla. V tím má Charles zbadala a doširoka sa usmial.

„Dobre ráno mon amour." Podišiel ku mne a pobozkal má na pery.

„Niekto príde na raňajky?" Pobavene som sa ho spýtala.

„Nevedel som čo si dáš, bol som v obchode a tak si môžeš vybrať." Hrdo sa usmial a ja som naňho hľadela neschopná slova.

„Charlie..." vydýchla som. „Nemusíš si kvôli mne robiť starosti. Veď to ani všetko nezjeme. Ja nie som chorá, len mám svoje dni." S povzdychom som sa zasmiala a rukami som sa oprela o stoličku.

„To sa odloží to nevadí." Mykol plecom, len som zavrtela hlavou a posadila sa mu naproti za stôl.

„Je ti už lepšie?" Spýtal sa má, keď sme upratali kuchyňu a jedáleň.

„Omnoho. Ďakujem, za všetko." S úsmevom som odvetila. Charles len ku mne natiahol ruky a ja som s spokojne schúlila v jeho náručí. Objala som ho okolo hrude a pritisla sa k nemu čo najviac to šlo. Stále som premýšľala ako mu povedať, že butik starej mamy bude patriť mne. Čo svojim spôsobom znamená, že budem musieť odísť do Portugalska a viem, že Charles tam so mnou neodide. Jeho domovom vždy bude Monako, to nikdy nezmením. A ani to nechcem, nechcem aby robil niečo kvôli mne a on nebude šťastný.

„Niečo sa deje?" Šepol mi do vlasov, ja som k nemu zdvihla hlavu a zavrela som nesúhlasné hlavou.

„Nie...len som unavená. Mala by som sa ísť zbaliť, predsa dnes odchádzame do Belgicka." Povzdychla som si.

„Máš čas. Odlietame až zajtra. Presunuli sme to." S malým úsmevom ma pohladil po tvári. „To znamená, že dnešný deň môžeme iba leňošiť." Sklonil sa ku mne a krátko ma pobozkal na pery. Postavila som sa na špičky a prilepšila som znova pery na tie jeho, chýbal mi. Tak neskutočne moc mi chýbal tieto dni. Neviem si predstaviť život bez neho, už nie.

Ahojte 😊

Tak ja prichádzam s novou časťou a....prosím si takého chlapa ako je v mojom príbehu Charles 😭. 

No pomaličky ale isto sa blížime ku koncu. Ešte nás čaká 9 častí a epilóg 🥺. Kedy sa však Reine odhodlá povedať Charlesovi pravdu o butiku? Ako to vezme Charles a čo sa stane potom všetkom?

Na mojom ig profile ešte prebieha anketa o meno hlavnej postavy do nového príbehu, takže do 9:00 to ešte stíhate kto ste nestihli 😁. 

Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.