Pole Position | Charles Leclerc ✔️

15.

Sedela som na posteli vo svojej izbe, doma vo Francúzsku. V slúchatkach mi hrala hudba, na kolenách som mala položený skicár a maľovala návrhy pre jarnú kolekciu. Každý so stážistov sme mali takúto úlohu a najlepšie sa vyberú a poputujú do krajčírskych dielní Versace. Posteľ sa na druhej strane prehla a do nosa mi vbila pánska vôňa, čo znamenalo, že sa mi tu zasa nasačkoval Ro. Vytiahol mi slúchatko z ucha a vložil ho sebe.

„Čo sa stalo?" zobral mi skicár z rúk a položil ho na nočný stolík vedľa seba. Pozrela som sa naňho a čakala na jeho vysvetlenie, keďže doma sa ma nikto nič nepýtal a zatiaľ ani na nič neprišli. Zatiaľ však ani nevedia, že tento rok nejdem na chatu do hôr. „Počúvaš Taylor Swift." pousmial sa a ja som pretočila očami. Rodrigo si oprel hlavu o moje rameno a povzdychol si.

„Kto ublížil mojej malej sestričke?" pousmiala som sa nad jeho ochranárskym pudom.

„Nikto mi neublížil Ro, len život sa stal." zdvihla som ruku a pohladila som ho po vlasoch. „So Samuelom sme mali ostrejšiu výmenu názorov a s Charlesom som rozhádaná."

„A ten idiot sa ti ešte neospravedlnil? Teraz myslím toho francúzskeho idiota" ja som sa nad jeho poznámkou zasmiala.

„Nie, ale nechcem ho ani vidieť." povzdychla som si. „Problémy vo vzťahu sa neriešia tak, že si odíde kamsi preč na niekoľko hodín a potom príde spitý domov. Na druhý deň mi navrhne, aby som sa vrátila naspäť do Francúzska a potom mi vykričí Charlesa." Ro zdvihol ku mne hlavu a neveriacky zavrtel hlavou.

„To preto sa mi ten idiot vyhýba. Inak by mu už tvár hrala všetkými farbami." znova som sa zasmiala. „A čo Charles? Nerozlučná dvojka a vy sa zrazu nebavíte." nad zmienkou Charlesa som posmutnela, lebo mi naozaj chýbal.

„Môžem asi za to zväčša ja, pretože som mu klamala Ro. Takmer pol roka som mu tajila, že Charlotte sa s ním chce rozísť a no prepuklo to teraz, keď sa vrátil z Abu Dhabi ale s tým už nespravím nič. Mala som snahu sa mu aj ospravedlniť ale úplne ma odstrihol zo svojho života a nedvíha mi telefón. Preto dom to vzdala a ani sa mu už neozývam. Možno potrebuje chvíľu čas." pousmiala som sa so slzami na krajíčku a ťažko si povzdychla.

„Predpokladám, že s nami nepôjdeš ani na chatu." v tichosti som zavrtela hlavou na znak nesúhlasu.

„Nechcem tam ísť." šepla som. „No neviem ako to povedať našim, je to predsa rodinná tradícia."

„Oni to pochopia a hlavne si ockov miláčik, on ti nič nepovie." brnkol mi nose načo som ho ja zvraštila. „Nič sestrička, musím ísť." Podal mi skicár, tuho ma objal a vrátil mi slúchatko.

„Ďakujem Ro." zvolala som za ním načo len mávol rukou a obdaril ma jeho úsmevom, ktorý mam s ním identický.

***

„Mami, oci?" prišla som k nim do obývačky v predvianočný večer.

„Čo sa stalo querido?" spýtal sa ma ocko a ja som sa smutne usmiala. Predsa len vedel, že mi niečo je. Posadila som sa medzi nich, mama ma chytila za ruku.

„J-ja...s Charlesom sme sa veľmi pohádali. Bolo by fajn, keby som tento rok nešla s vami na chatu? Aj tak, potrebujem dokončiť tie návrhy, chvíľka pokoja by sa mi zišla. Tam by som ju určite nemala, pri našich krpcoch a dokonca aj pri Thurovi." pousmiala som sa.

„Vieš, že takto sa ale problémy neriešia srdiečko." pozrela sa na mňa mama a ja som prikývla.

„Ja viem mami, a viem aj to, že je to naša rodinná tradícia spolu s Leclercovcami ale tento rok to naozaj potrebujem zvládnuť bez tej chaty." vydýchla som. Na spánku som pocítila mamine pery.

„Ale zostaneš tu doma, dobre? Žiadne také, že zdrhneš do Monaka. Tam pôjdeš až keď sa mi vrátime po celých sviatkoch." prísne sa na mňa ocko pozrel a ja som s malým úsmevom prikývla.

„Ďakujem." obidvoch som ich objala a vrátila sa naspäť do izby. Do izby mi vtrhol Mathéo a ja som sa naňho prísne pozrela. „Čo som ti hovorila o tom vtŕhaní do izby bez klopania Mathéo?" zdvihla som jedno obočie.

„Rodrigo nám povedal, že si smutná, tak sme ťa chceli prísť rozveseliť." smutne odvetil a ja som sa usmiala. „Takže sa nehneváš?" vypískol a bežal ku mne na posteľ.

„Nie, poďte sem." odvetila som, lebo som vedela, že za dverami stojí aj Dorothee. Obaja vyskočili ku mne na posteľ a uvelebili sa jeden z každej strany.

„Prečo si smutná sestrička?" spýtala sa ma Dorothee a ja som sa na ňu usmiala.

„To by ešte tvoja hlavička nepochopila srdiečko. Keď raz budeš staršia a budeš mať také isté starosti ako ja, tak ti to porozprávam. Teraz, vy dvaja čerti!" zvolala som. „Kto si chce pozrieť rozprávku?" zasmiala som sa načo obaja hneď vypískli. Milujem svoju rodinu a svojich súrodencov. Život bez nich by bol naisto nudný.

***

Charles
„Maman, naozaj tento rok nechcem ísť na tú chatu. Prosím nerob mi to." zúfalo som sa na ňu pozrel.

„Mon bébé, problém s Reine takto nevyriešite, že sa budete navzájom vyhýbať. Treba to dobrý rozhovor, kde si vypočuje ona teba ale aj ty ju." ohriakla ma mama a ja som si povzdychol. „Takže viac o tom s tebou nediskutujem a vidíme sa tam." vtisla mi bozk na líce a pobrala sa naspäť do svojho salónu.

Pretože keby nepociťovala, že miluješ niekoho iného tak by ste možno stále boli spolu! V hlave mi stále išla veta, ktorú vyslovila. Keby si vedela, že tou ktorou milujem si ty a vždy si ňou bola, možno by si mi to tak nevykričala a mňa by to tak veľmi nebolelo.

„Mama má pravdu Charles. Takto sa to nevyrieši a viem, že ti Reine chýba." ozval sa za mnou hlas môjho staršieho brata Lorenza.

„Ja viem...." povzdychol som si. No aj tak som sa bál stretnutia s ňou. Bál som sa jej reakcie, bál som sa toho, že mi neodpustí ako som sa k nej správal. Ja som jej už odpustil, pretože môj život bez nej stratil všetky farby sveta.

Ahojte 😊

Tak ja sa hlásim s novou častou, dnes je znovu taká oaddychovejšia, ale prezradím vám toľko, že tie ďalšie teda takéto nebudú 🫣. Tam sa toho teda bude diať 🤭.

Inak tie Charlesove piesne! Nedalo mi to a jednu som sa už naučila 🤭. Bože ten chlap nemôže byt viac talentovaný ako už je ❤️.

Každopádne, dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý koment a ⭐️.